Page 255 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
„Et unna ad finem premitendum sid nobis scholáribus, secundum
antiquum gloriam abne matri nostre praeclamare.”
„VIVAT ACADEMIA, VIVANT PROFESORES“

Keď sa na toto všetko dívam s odstupom času, aj sama seba
trošku obdivujem, že som promóciu zvládla s 9 mesačným Paľkom
a už som 3 mesiace nosila Peťka. Ale stálo to za to, keď po posled-
nej štátnici Alo vyhadzoval Paľka do vzduchu a kričal mu radostne
„Máme mamu doktorku.“ Veď, keď sme boli Alovi na promócii, tak ja
som iba robila pohovor na školu.

Zážitky zo psychiatrie

Keď sme kedysi končili vysokú, nik sa nás nepýtal, čo chceme
robiť. Alo chcel byť oftalmológom, ale prskli ho na úrazovku a po
vojne rovno na psychiatriu do Bytčice. Začiatky nemal ľahké. Agre-
sívnym pacientom sa bolo vedieť treba brániť a to v škole neučia.
Svadbu sme mali v máji a niekoľko dní po nej som robila skúšku
zo psychiatrie. Aby som sa až tak moc neblamovala, zohnal mi Alo
nejakú vojenskú psychiatriu v skratke a snažil sa mi ju sprístupniť.
Skúšal ma Alov kolega, ktorý ma nepoznal a až podľa mena sa pýtal
na manžela. Škoda, lebo už som mala trojku zapísanú. Keď prišiel
prof. Tabarka predstavili ma, ako psychiatrovu manželku. Zisťoval,
či mi tú trojku dali protekčne, alebo či som aj niečo vedela. Asistenti
horlivo pritakali, že to je moc dobrá trojka. P. profesor sa otočil ku
mne a pýtal sa, či viem, čo by on urobil svojej žene, keby mu do-
niesla trojku zo psychiatrie. „Přerazil bych ji, přerazil, milá kolegyně.”
S úsmevom som odpovedala, že ja neviem, čo mne urobí, ale v duši
som si pomyslela, že bude rád, že na to posvadbové učenie to vôbec
mám.
Chodievala som Ala navštíviť počas služby na oddelení v Bytčici.
Keď mal prácu sedávala som v parčíku a čítala. Vedľa som videla
kosiť nejakého pána. Moc som mu nevenovala pozornosť, len som si
uvedomovala svišťanie kosy a vôňu trávy. Zrazu počujem nejaký krik
ozývajúci sa z budovy. Nechápala som, čo sa deje. Alo pracujúci na

- 255 -