Page 258 - Kronika
P. 258

Mária Palčovičová spomína
                 hotové umelecké dielo, lebo nesmelo nič prečnievať, bankovky mu-
                 seli byť rovné, aby balíček nebol hrubý. Náš otec bol taký poctivec,
                 že keby sa to bol dozvedel, tak s nami ani nejde. Konečne sme boli
                 na hranici. Bežná otázka, čo máte na preclenie a koľko máte peňazí
                 odznela. My sme čušali a otec svoj balíček držal v ruke a strkal ho
                 colníkovi, aby si hotovosť prepočítal. Utajovali sme dych, aj smiech,
                 ale našťastie colníka odvolali a nás prepustili. Až za hranicou sme
                 otcovi povedali nech si forinty prezrie a keď zistil ich množstvo, div
                 sa nevrátil, aby sa priznal. Odvtedy otec kontroloval svoj diel ešte
                 doma a my sme museli hľadať iné skrýše. Druhá možnosť, ako prísť
                 k  financiám,  bolo  kupčenie.  Bolo  si  treba  pozisťovať,  čo  v  ktorej
                 krajine „letí“ a u nás je lacné, potom to nakúpiť a v cudzine predať.
                 Najvýhodnejšie boli lieky, potom deky, kryštál a pod. Nie každý sa
                 hodí na takýto obchod. Najostrieľanejšia bola mama a Alo. Keď sa
                 jednali, ja a otec sme sa zbabelo skrývali, lebo nám to bolo trápne.
                 Pamätám si, ako mame nedali požadovanú sumu, ona súhlasila, ale
                 pri odchode si sama pridala drevenú soľničku a ešte nejaký suve-
                 nír. Kupec ju chválil, aká je odvážna. Lieky, zvlášť antibiotiká, boli
                 vzácne a predávali sa priamo v lekárni. Za jeden predaj mám zlatý
                 náramok a niekoľko príveskov.
                    Našej terajšej mladej generácii, to musí byť smiešne, lebo hra-
                 nice zväčša nie sú a pokiaľ ich neobmedzuje váha batožiny, nemajú
                 problém  priviezť,  alebo  vyviezť  čokoľvek.  Ale  pre  nás  aj  to  malo
                 svoje čaro...


                 Ako som žiarlila na svojho muža

                    S Alom sme chodili niekoľko rokov, tak sme mali možnosť pre-
                 brať svoju budúcnosť, povedať si názory a ujednotiť si ich. Jedným
                 z nich bola žiarlivosť. Obaja sme súhlasili, že žiarliť znamená nedô-
                 verovať partnerovi, a preto žiarliť nikdy nebudeme. Ja som si ešte
                 povedala, že budem žiarliť len na ženu krajšiu a zároveň múdrejšiu,
                 ako som ja. A tak mi to fungovalo. Vždy sme stretli ženu iba krajšiu,
                 alebo iba múdrejšiu a tak nebolo prečo žiarliť.
                    Až raz! Bola som v ôsmom mesiaci tehotenstva, zdala som sa

                                            - 258 -
   253   254   255   256   257   258   259   260   261   262   263