Page 259 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
sama sebe neohrabaná a neohybná. Pri starej fare sme stretli Vla-
dovu Mariku, ktorá žiarila mladosťou, krásou a duchaplnosťou, čiže
mala všetko to (ešte aj moje meno za slobodna – Marika Blahová),
čo som si myslela, že mne momentálne chýba. Pozrela som sa na
manžela, ktorý s úľubou konverzoval. A začala som žiarliť. Prišli
sme domov, ja som čušala a v duši nariekala. Keďže som bola ino-
kedy rečnejšia, Alovi to bolo divné, opytoval sa ma, čo mi je. Až po
niekoľkých hodinách skoro s plačom som sa priznala, čo ma trápi.
A tak sme k našim predsavzatiam pridali, že je správne pokochať sa
pohľadom na pekného človeka, jedno, či je muž, alebo žena, lebo aj
tak vieme, že sme si jeden pre druhého najkrajší...

Ako nám horela práčka

Pred skoro 40 rokmi v časopise bola reklama na práčky. Nakres-
lený obrázok automatickej práčky a Sofie Lorenovej. V bublinke idú-
cej z úst čítame „Sofia prať nemusí, za ňu perie Zanussi. Pod ním je
obrázok Milky Vášáryovej, ako perie v potoku, a ako je v predklone,
odzadu ju obšťastňuje Dočolomanský a bublinka z úst Milky hlása
„Nebudeš ma trt..ť, bratku, ja si kúpim Tatramatku“. (To len tak pre
pripomienku, čím sme sa bavili pred toľkými rokmi).
Mojou druhou a dlhoročnou práčkou bola Zanussi. Výborná!
Nikdy sa nič nestalo, klapala poriadne, pokiaľ som nedala prať zá-
clony a nepridala viac prášku ako bolo treba. Práčka najprv penila
a potom začala horieť.
Spanikárila som, lebo nad ňou bol plynový prietokový ohrievač.
Na môj krik pribehol Alo, všetko povypínal, ale horelo ďalej. Kázal mi
privolať požiarnikov. Letím k telefónu, vytočím číslo a volám „prosím
vás, rýchlo príďte, horí nám práčka. Zo slúchadla sa najprv ozval
smiech a potom rada. Pani doktorka, treba zavolať hasičov a nie
rýchlu zdravotnícku pomoc.“ Dispečerka ma poznala podľa hlasu
a tak sa to rýchlo roznieslo po nemocnici, a doberali si ma všetci,
počnúc opravármi a končiac kolegami.
Nakoniec privolaní požiarnici skonštatovali, že oheň bol uhase-
ný.

- 259 -