Page 306 - Kronika

Jozef Blaha spomína
K moci prišiel Dubček, Svoboda a ďalší reformátori socializmu.
Medzi ľuďmi – a tým myslím drvivú väčšinu, nastal v myslení ob-
rovský zlom. Zrazu bola sloboda slova, zhromažďovania sa a zdalo
sa, že časy eštebákov sú preč. Také nadšenie pre „slobodu“ som už
nikdy potom nezažil.
Bol som študent prvého ročníka na Vysokej školy dopravnej
v Žiline. Veľmi intenzívne sme prežívali obrovské politické zmeny.
Často sa štrajkovalo. Boli to všetko dobre organizované, zmysluplné
štrajky. Súčasťou „štrajkov“ doli verejné fóra, kde vystupovali politici,
ekonómovia a samozrejme našli sa aj hlupáci, ktorých sme vypískali.
Fungovalo to tak, že keď som prišiel do školy, na dverách bol nápis
„Štrajk – aula“. Účasť bola dobrovaľná a každý účastník sa musel
preukázať indexom, aby bol prístup len študentom. Prvýkrát sa na
verejnosti otvorene kritizoval socializmus. Socializmus s ľudskou
tvárou, ktorý hlásal Dubček a prechod na trhový mechanizmus eko-
nomiky podľa Ota Šika, bol za danej situácie dobrým riešením.
Rusi nechceli pripustiť, aby stratili nás – svoju kolóniu. Veď
len uránu, ktorého sme ťažili obrovské množstvo, všetko išlo do
Ruska zadarmo. Hodnota uránu, ktorý sme darovali Rusom, bolo
v prepočte viac ako niekoľkoročný národný dôchdok celej bývalej
ČSR. Neskôr, ako programátor som robil analýzu projektu pre AVIU
a v podkladoch boli ekonomické kalkulácie výroby a predaja náklad-
ných áut AVIA. Výrobná cena – 60.000,- korún, predajná cena na trh
do Ruska bola 40.000,- korún. Teda na každú dodanú AVIU sme do-
plácali 20.000,- korún, ktoré fabrike - AVII refundoval štát. Takto sa
predávalo asi všetko. Vtedy koloval vtip ako funguje Rada vzájomnej
hospodárskej pomoci. Slováci vyrobia hlineného trpaslíka, dajú ho
Maďarom a tí za nášho trpaslíka dajú Poliakom kozu, Poliaci za kozu
dajú Nemcom teľa, Nemci dajú za teľa Rusom kravu, Rusi za kravu
dajú Slovákom hlinu na nového hlineného trpaslíka.
Preto Rusi nemohli pripustiť zmenu. Označili situáciu v ČSR za
kontrarevolúciu a išli nás „oslobodzovať“. Dňa 21. 8. 1968 sme v no-
ci počuli hukot lietadiel, ktoré leteli smerom na západ. Ráno začala
mimoriadne vysielanie televízia, rozhlas. Bolo jasné že nás prepadli
vojská. Bola reálna hrozba vojny. Mama ako prvé bežala do obchodu

- 306 -