Page 352 - Kronika

Zuzka Blaha spomína
O chvíľu nato sme sa brodili v blate najhustejšej džungle s jedi-
ným cieľom: vidieť posledných voľne žijúcich orangutanov na svete.
Náš sprievodca nečakane zastal a po minúte úplného ticha sme ho
zrazu zbadali. Visel vysoko na liane a asi desať minút sa ani nepo-
hol. Potom si vopchal do úst 12 banánov a začal pózovať. Stáli sme
tam ako prikovaní, snažili sa zamieriť fotoaparáty a nad nami sa vo
vzduchu hojdal takmer stokilový samec. Jeho sila v rukách je taká
veľká, že dokáže roztrhnúť pytóna napoly, na to sme však nečakali.
Fascinovaní sme sa vracali džungľou, premočení a zničení zo sto-
percentnej vlhkosti a náročného terénu. Povzbudila nás jávska káva,
vraj najlepšia na svete, ktorú sme si dopriali v reštaurácii s názvom
„Second hand café“. Radšej sme nepátrali, odkiaľ pochádza. Záver
dňa si užili aj naše zadnice, keď sme si vychutnali rafting na pneu-
matikách až do dedinky.
Centrálnou Sumatrou a Jávou sa tiahne oblasť aktívnych sopiek,
z ktorých niektoré stúpajú až do výšky 3.500 metrov nad oblasť
tropického pralesa. Jedna z najzaujímavejších je Gunung Sibajak,
vysoká 2.094 metrov. Tak sme na ňu vyšli. Budíček bol síce o 4.30
hod. ráno, ale stálo to zato. Cez prales plný škrekotu opíc sme sa
vyštverali na vrchol. Do nosa nám udierali sírnaté smrady, všade to
syčalo a dymilo. Tak si predstavujem peklo. Na vrchole bol však bož-
ský výhľad na rozprávkovú krajinu. K zostupu nás motivovala vidina
sírnych kúpeľov v doline. Po ceste som vyskúšala kvalitu švajčiar-
skeho nožíka s malou pílkou a naozaj, bambus sa poddal oceli. My
sme sa poddali relaxu v horúcej sírnej vode a naťahovali si údy pred
ďalšou cestou a kochali sa výhľadom na vrchol, ktorý sme zdolali.
Bombónikom na našej trase bolo jazero Toba, najväčšie vulka-
nické jazero Juhovýchodnej Ázie, hlboké neuveriteľných 800 met-
rov. V jeho strede sa nachádza ostrov Samosir, kde žijú Batakovia,
potomkovia ľudožrútov, známi svojimi prekrásnymi primitívnymi
soškami, spevom, tancami, ale aj popraviskami, kde sa ešte pred ne-
dávnom konali rituálne seansy. Nepriateľov, ale aj misionárov ešte
v minulom storočí Batakovia zjedli. Prvý, kto prežil, bol protestantský
misionár, ktorý vedel hrať na husliach a domácich si takto získal.
Bude to pravda, pretože takmer všetci Batakovia sú protestanti.

- 352 -