Page 358 - Kronika
P. 358
Michal Blaha spomína
Ing. Michal Blaha, narodený 16. 3. 1978
v Žiline, syn Miroslava a Magdy, rod. Palčovi-
čovej. Vyštudoval Poľnohospodársku univer-
zitu v Nitre, odbor Záhradníctvo. V roku 2008
ukončil trojročné štúdium gastronómie v Dubli-
ne. Žije v Žiline a je slobodný.
Mariáš
Často spomínam na rôzne príhody a zážitky so starým otcom
Bohdanom Blahom. Jedna z mojich spomienok sa viaže na kartovú
hru – mariáš, ktorú starý otec rád hrával. Spomínal pri tom aj prasta-
rého otca Františka a jeho majstrovstvo v hraní mariášu, ale hlavne
jeho vyššiu a komplikovanejšiu formu „preferans“ – hry, ktorú dnes
vie už len málokto.
Ako malí chlapci s bratom Martinom sme často sledovali nedeľ-
né súboje v mariáši medzi starým otcom, otcom a Pánkom. Vždy
keď sa starý otec začal pýtať na to „kde je deka“ dobre sme vedeli
čo sa bude diať. (Deka sa dávala na stôl, aby sa lepšie hralo – volali
sme ju „kartová deka“). Nasávali sme rôzne finty, kibicovali, ukladali
drobné, za čo sme boli často odmenení po skončení hry. Vo veľmi
mladom veku sme už ako – tak vedeli aspoň základy tejto kráľovskej
kartovej hry. Učili sme sa od starého otca tváriť sa akú má dobrú
kartu aj pri dvoch slabých tromfoch, riskovať pri betle, alebo durchu
a hlavne brať karty ako skutočnú hru.
Starý otec dlho nechcel uznať naše hráčske schopnosti, skôr
nám dovolil inkasovať výhry, alebo vyplácať prehry (po skončení
nám peniaze, o ktoré hral, aj tak rozdelil). Mimochodom, hralo sa
o „veľké peniaze“ – kontrovaná hra stála dvadsať, betla päťdesiat
halierov. Najdrahší bol durch – stál celú korunu a červeň bol samo-
zrejme drahší. Často sa kontrovalo, dávala sa rekontra, subkontra
a hralo sa aj do „móru“.
Až ako neskorších stredoškolákov nás starý otec uznal za
schopných niekedy pri partii za niekoho zaskočiť, dokonca si aj s na-
- 358 -