Page 358 - Kronika
P. 358

Michal Blaha spomína
                                    Ing.  Michal  Blaha,  narodený  16.  3.  1978
                                    v Žiline, syn Miroslava a Magdy, rod. Palčovi-
                                    čovej.  Vyštudoval  Poľnohospodársku  univer-
                                    zitu v Nitre, odbor Záhradníctvo. V roku 2008
                                    ukončil trojročné štúdium gastronómie v Dubli-
                                    ne. Žije v Žiline a je slobodný.



                 Mariáš


                    Často spomínam na rôzne príhody a zážitky so starým otcom
                 Bohdanom Blahom. Jedna z mojich spomienok sa viaže na kartovú
                 hru – mariáš, ktorú starý otec rád hrával. Spomínal pri tom aj prasta-
                 rého otca Františka a jeho majstrovstvo v hraní mariášu, ale hlavne
                 jeho vyššiu a komplikovanejšiu formu „preferans“ – hry, ktorú dnes
                 vie už len málokto.
                    Ako malí chlapci s bratom Martinom sme často sledovali nedeľ-
                 né súboje v mariáši medzi starým otcom, otcom a Pánkom.  Vždy
                 keď sa starý otec začal pýtať na to „kde je deka“ dobre sme vedeli
                 čo sa bude diať. (Deka sa dávala na stôl, aby sa lepšie hralo – volali
                 sme ju „kartová deka“). Nasávali sme rôzne finty, kibicovali, ukladali
                 drobné, za čo sme boli často odmenení po skončení hry. Vo veľmi
                 mladom veku sme už ako – tak vedeli aspoň základy tejto kráľovskej
                 kartovej hry. Učili sme sa od starého otca tváriť sa akú má dobrú
                 kartu aj pri dvoch slabých tromfoch, riskovať pri betle, alebo durchu
                 a  hlavne brať karty ako  skutočnú hru.
                    Starý  otec  dlho  nechcel  uznať  naše  hráčske  schopnosti,  skôr
                 nám  dovolil  inkasovať  výhry,  alebo  vyplácať  prehry  (po  skončení
                 nám peniaze, o ktoré hral, aj tak rozdelil). Mimochodom, hralo sa
                 o „veľké peniaze“ – kontrovaná hra stála dvadsať, betla päťdesiat
                 halierov. Najdrahší bol durch – stál celú korunu a červeň bol samo-
                 zrejme drahší. Často sa kontrovalo, dávala sa rekontra, subkontra
                 a hralo sa aj  do „móru“.
                    Až  ako  neskorších  stredoškolákov  nás  starý  otec  uznal  za
                 schopných niekedy pri partii za niekoho zaskočiť, dokonca si aj s na-

                                            - 358 -
   353   354   355   356   357   358   359   360   361   362   363