Page 359 - Kronika

Michal Blaha spomína
mi zahral „pauzírovaný“ mariáš, či už u nich na návšteve, alebo na
chate v Kúre.
Z času na čas sme s otcom aj doma hrávali mariáš. Mali sme
odložený hrnček s drobnými a keď sme neskôr prišli z internátov
domov, peniaze sme rozdelili a strávili pekných pár chvíľ pri hre. Do-
dnes ten hrnček u nás funguje, zanedlho budeme však musieť mať
v ňom eurá a centy. Žiaľ, intervaly medzi stretnutiami našej terajšej
partie – otec, Maťko a ja, sa stále predlžujú, ale keď sa stretneme,
vždy si nájdeme chvíľu času zahrať si.
Môj otec často spomínal, že ako celkom malý chlapec „pričuchol“
ku mariášu v Terchovej. Televízia nebola, tak naši chodili hrať karty
na Vyšné Kamence do Hanuliakovskej krčmy. Bola tam vraj hráčska
miestnosť so stolíkom, ktorý mal drevené priehradky na drobné. V zi-
me sa tam chodilo peši a jeho vozili na sánkach. Pri spiatočnej ceste
sa veselo vyspevovalo. Pánko ho učil spievať pieseň – „Na vrchu
Kriváňa Mirko Blaha stojí, píše Stalinovi, že sa ho nebojí“. A starý
otec spieval tú, ktorú som aj ja často od neho počul – „My sme chlap-
ci delostrelci“.
Do školy v Nitre som dochádzal vlakom a moja znalosť mariášu
mi umožnila celkom príjemne stráviť cestu. Vždy sa našli hráči, ktorí
potrebovali tretieho do partie. Starší chlapi si mysleli, že mladého
zelenáča rýchlo oberú o hotovosť. Dosť sa čudovali, keď vyhraté
peniažky putovali do kasičky študenta.

Moje spomienky z Terchovej

Päť rokov som mal svoju čajovňu v Terchovej. V predvianočnom
období som so sestrou Zuzkou organizoval „Stretnutie čajovníkov
s obyvateľmi penziónu pre dôchodcov“. Urobili sme im autobusový
výlet do Vrátnej a spravili sme im posedenie v čajovni pri hudbe
terchovských heligonkárov, dobrom čajíku a tradičných vianočných
koláčikoch. Po aperitíve pozostávajúcom zo špeciality čajovne – me-
dovine, sa starčekom a starenkám rozviazal jazyk. Tu som pochopil,
koľko môj starý otec Bohdan vykonal pre Terchovú. Aj po toľkých
rokoch tu ostalo veľa spomienok na neho.

- 359 -