Page 363 - Kronika
P. 363

Martin Blaha spomína
               Starinkova včeláreň

                  Pred  necelými  desiatimi  rokmi  moja  sestra  Kajka  s  manželom
               Markom založili v Žiline prvú čajovňu, ktorú nazvali na počesť môjho
               starého otca z maminej strany – Julka Palčoviča – Starinkova vče-
               láreň. Názov je príznačný. Starého otca Julka sme my – vnúčatá,
               volali starinko a starinko v Kúrskej doline včeláril.  Čajovňa sa stala
               v Žiline veľmi obľúbenou najmä mladými ľuďmi a ľuďmi obľubujúci-
               mi príjemné posedenie bez cigaretového dymu a alkoholu. Ja, s bra-
               tom Miškom, ešte ako študenti, sme často chodili do tejto čajovne
               pomáhať.
                  Miško,  po  skončení  Poľnohospodárskej  univerzity  –  odbor  zá-
               hradníctvo  v  Nitre  pre  známe  okolnosti  stagnácie  poľnohospodár-
               stva hľadal nové uplatnenie. Chcel si založiť čajovňu a priestory na
               ňu  našiel  v  Terchovej,  v  budove  nefunkčnej  starej  školy  v  centre.
               Musel  urobiť  zásadnú  rekonštrukciu  prenajatých  priestorov,  ako
               i fasády budovy. Netrvalo dlho a druhá Starinkova včeláreň, tentoraz
               v  Terchovej,  bola  na  svete.  Vysvätil  ju  vdôst.  pán  kanonik  Štefan
               Bitter – Pánko. Pri tej príležitosti si zaspomínal na roky, keď v týchto
               priestoroch vyučoval náboženstvo. Náš otec – Miroslav, nám zase
               ukazoval  miesta  kde  boli  lavice,  v  ktorých  dral  nohavice  v  prvých
               ročníkoch školy.
                  Po dvoch rokoch jej činnosti čajovne Miško pristavil ku nej roz-
               siahlu  drevenú  terasu  s  pekným  výhľadom  na  terchovskú  dolinu
               a na „Mnícha“. Bola veľmi obľúbená najmä u zahraničných turistov
               a konala sa v nej nejedna oslava menín, narodenín i krstín v našej
               rodine.
                  Čajovňa  bola  známa  chýrnymi  čajmi  i  borovičkou  s  horcom
               a medovinou, neskôr aj írečitými jedlami, ktoré pripravoval  Miško.
               Gastronómia mu natoľko učarovala, že ju odišiel študovať do Írska
               – Dublinu. Trojročnú školu v tomto roku končí a súčasne v Dubline
               pracuje.  Príchodom  Miška  do  Terchovej  sa  zatiaľ  blahovský  kruh
               v týchto miestach uzatvára.
                  Ja pracujem v Prahe, ale vždy, keď prídem domov, nezabudnem
               navštíviť známe terchovské miesta, zaspomínať si na naše korene.

                                          - 363 -
   358   359   360   361   362   363   364   365   366   367   368