Page 362 - Kronika

Martin Blaha spomína
Hľa, vpravo je lúčina pod lesom, na ktorom majú svoju zásluhu aj
moji prarodičia Matúš a neskôr František. Z rozprávania a dobových
fotografií si vytváram ďalšie predstavy. Na týchto miestach sa vraj
uskutočňovali azda prvé blahovské stretnutia – guláš partie. Organi-
zoval ich môj starý otec Bohdan – notár v Terchovej.
V duchu vidím dlhé drevené stoly, na ktorých stará mama Viol-
ka so ženami blahovskej fajty krájajú cibuľku, mäso, slaninu a iné
dobroty, chystajú potrebnosti do gulášu. Veď pod obrovským kotlom
už starší bratranci môjho otca Vlado, Miňo, Jojo prikrmujú vatru vo-
ňavým drevom. Starý otec – v ústach s neodmysliteľnou fajočkou
– pitve a čistí s naším Pánkom – Štefanom Bitterom práve nachyta-
né pstruhy. Blonďavý, kučeravý chlapček – malý Mirko – môj otec pri
ňom pobehuje, pomáha, zaúča sa. Prastrýkovia Pišta, Vilmoš, Ferko
a Lolo varia hriate, prizdobené opečenou slaninkou. Páter Strečan-
ský vyťahuje z puzdra harmoniku a o chvíľu sa už dolinou rozliehajú
obľúbené piesne – Ide furman dolinou, Jeden, dva, tri..., Mám ja tra-
gač starý a iné, ktoré predspevuje Martin báči Kapasný.
Plasticky si pretavujem do spomienok rozprávania starého otca
i otca. Áno tu niekde, ako hovorievali, sú korene a základy dnes už
tradičných rodinných blahovských stretnutí. Tu, v týchto miestach
Vrátnej, Terchovej, Malej Fatry sú korene nášho novodobého bla-
hovského rodu.
Tu pracoval hájnik Matúš Blaha, tu sa narodil ďalší lesák Fran-
tišek Blaha. Neskôr tu prežil plodné roky svojho života starý otec
Bohdan Blaha a v Terchovej sa narodil aj môj otec Miroslav Blaha.
Nečudo teda, že sme si – aj s mojimi súrodencami vytvorili ku tomuto
krásnemu kútu Slovenska zvláštny vzťah.
Prichádza vlek. Vyvážam sa vozvysok smerom na Grúň. Počas
jazdy vynárajú sa mi už čerstvejšie – osobné spomienky.
Spomienky na Kurskú dolinu, v ktorej sa narodil môj starý otec
Bohdan a ktorá sa stala javiskom novších stretnutí rodiny Blahovcov,
ale súčasne aj rodín Palčovičovcov, Cvachovcov. Tieto rodiny, ako
to už býva na dedinách i menších mestečkách, boli spriaznené šir-
šími rodinnými putami, ktoré sa sobášom nášho otca a mamy, ako aj
tety Mariky a uja Ala ešte upevnili.

- 362 -