Page 361 - Kronika
P. 361
Martin Blaha spomína
MUDr. Martin Blaha, syn Miroslava a Magdy, rod.
Palčovičovej, nar. 30. 10. 1981. Vyštudoval lekár-
sku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Pracuje
v Prahe ako zubný lekár.
Moje spomienky
Stojím v rade na lyžiarsky vlek vo Vrátnej – na Pasekách pod
Grúňom. Opierajúc sa o palice privieram oči pred prudkými lúčmi
slnka, odrážajúcimi sa prevažne od „umelého snehu“.
Je osemnásteho januára 2008. Včera sme oslavovali narodeniny
môjho otca. Spomínalo sa pri tej príležitosti, že pred šesťdesiatosem
rokmi pri jeho narodení boli v Terchovej niekoľkometrové snehové
záveje, ba dokonca sa do nej dalo dostať len na saniach.
Aký to paradox – dnes umelý sneh a vtedy? – Veru, zdá sa, že
„globálne otepľovanie“ nie je len fráza, ale tvrdá skutočnosť.
Prudké slnko ma núti privrieť oči, na chvíľu prestávam vnímať
okolitý ruch. Tesne predtým však môj pohľad padol doprava na ob-
jekty „Starého dvora“. Spomeniem si na rozprávanie starého otca
a otca o týchto miestach.
Áno, tu v horárni na Starom dvore môj pra – pra – prastarý otec
Matúš Blaha prežil ako horár štyridsať rokov svojho života. V duchu
vidím rozsiahly dvor, predstavujem si, ako na ňom moja prababka
Alojzia práve kŕmi kŕdeľ hydiny a popri nej sa tmolí malý Ferko – náš
pra – prastarý otec.
Hľa, práve prichádza od Medziholia on – hájnik Matúš, s puš-
kou prevesenou cez plece, za klobúkom vetvička z jedličky, dohora
vykrútenými fúzmi pomykáva a už z diaľky vykrikuje – „Babko, čo
máme dobrého na obed, som hladný ako vlk, ktorého som pred chví-
ľou stretol pod Kriváňom!“
„Přeprašam, proše pana!“ – Preruší túto moju snovú video-
sekvenciu mladá Polka, vraziac lyžami do mojich. „Nič sa nestalo“
– usmejem sa na ňu a pokračujem v predstavách.
- 361 -