Page 364 - Kronika
P. 364

Mariana Kapasná spomína
                                      Ing.  Mariana  Kapasná,  rod.  Ďurajová  sa
                                      narodila  11.  septembra  1982  v  Žiline.  Je
                                      vnučkou  Hanky  a  Gabriela  Horeckého.
                                      Detstvo,  ako  aj  celý  doterajší  život  prežila
                                      vo Varíne spolu so svojimi rodičmi Elenou
                                      a  Františkom  Ďurajom  a  starkou  Annou
                                      Horeckou.  Má  dve  staršie  sestry  Gabrielu
                                      a  Katarínu.  V  roku  2006  ukončila  štúdium
                                      biomedicínskeho  inžinierstva  na  elektro-
                 technickej fakulte Žilinskej univerzity, kde v súčasnosti pracuje ako
                 denný doktorand. Je vydatá a má dcéru Annamáriu.

                 Spomienky na našu starkú


                    Snáď najväčšou a najkrajšou spomienkou na našu starkú Annu
                 Horeckú je život, ktorý sme spolu prežili. Čas strávený s ňou si no-
                 síme stále hlboko vo svojom srdci, pretože svojím príkladom, život-
                 nými skúsenosťami a starostlivosťou o nás v nás zanechala kus zo
                 seba. Jej aktívny a obetavý život pre svojich blízkych sa podpísal
                 pod jej dlhovekosť.
                    Každodenným  programom  starkej  bolo  vyprevadenie  nás  do
                 škôlky či školy, potom nám pripravila niečo pod zub (neskôr aj pre
                 našich manželov – bola výborná kuchárka) a potom už netrpezlivo
                 vyzerala  z  okna  kedy  prídeme  a  privítala  nás  s  milým  úsmevom
                 a slovami „čo nové“ a „ako sa ti darilo?“.
                    Najradšej si spomíname na chvíle, keď spoza dverí jej izby bolo
                 počuť pravidelný cingot ihlíc, čo nás vždy prilákalo. V starkinej malej
                 útulnej izbe pri vykonávaní jednej z jej obľúbených činností, či to už
                 bolo štrikovanie, háčkovanie alebo lúštenie krížoviek (ktoré jej vydr-
                 žalo takmer do konca) sme sa k nej pohodlne usadili.
                    Ako malé deti sa nám vždy podarilo so slovami „Starká nemáš
                 náhodou niečo sladké?“ vyžobrať nejakú dobrôtku, ktorých mala vo
                 svojej skrini vždy dosť pre svoje vnúčatá.
                    Veľakrát rozprávala príbehy zo svojho života, na ktoré nám zo-
                 stali tieto spomienky:

                                            - 364 -
   359   360   361   362   363   364   365   366   367   368   369