Page 365 - Kronika
P. 365

Mariana Kapasná spomína
                  Naša starká bola veľmi hrdá na svoj pôvod a rodinu. S veľkou
               láskou a úctou spomínala na svojich rodičov Sidóniu a Františka na
               „apovu zručnosť, múdrosť, maminu zbožnosť a pracovitosť“. Fran-
               tišek  ešte  predtým  ako  si  zobral  našu  prastarú  mamu,  bol  ženatý
               a mal jedno  dieťa. Zaujímavosťou je, že v čase keď sa František
               prvýkrát oženil sa práve narodila Sidónia. Osud jeho prvej rodiny bol
               však tragický. Jeho manželka a takisto aj syn ochoreli na „Tanec sv.
               Víta“ a zomreli. František bol vo veľmi ťažkej a zúfalej situácii a uva-
               žoval o tom, že skočí z mosta. Vďaka dobrým kamarátom a dôvere
               pánu Bohu tieto ťažké chvíle prekonal. Po niekoľkých rokoch sa dru-
               hýkrát oženil so Sidóniou, ktorú si starostlivo vybral. Mala 18 rokov
               a  bola  dcérou  obuvníka,  ku  ktorému  si  František  dával  opravovať
               obuv. Spolu pre svoje deti vytvorili prostredie vzájomnej tolerancie
               a lásky. Veľmi dbali na zbožnosť svojich detí a oni sami boli veľmi
               zbožní. Svedčia o tom ich modlitebné knižky, v ktorých sú ich vlast-
               noručne písané modlitby, knihy zo Spolku svätého Vojtecha, ktoré
               František pravidelne odoberal a ktoré by sme mohli rozpoznať podľa
               označenia pečiatkou František Blaha. Obdobie pôstu prežívali veľmi
               intenzívne. Hneď na jeho začiatku zastavili hodiny a celý čas nejedli
               mäso, nemastili hrnce s masťou a žili v tichosti. Dbali aj na to, aby
               ich deti boli vzdelané.
                  Starká  navštevovala  školu  Romualda  Zaymusa  v  Žiline  a  na
               toto obdobie mala tiež veľa spomienok. Do Žiliny chodievala spolu
               so  svojimi  kamarátkami  vlakom,  no  častokrát  sa  im  stalo,  že  vlak
               ich nepočkal a tak do školy putovali popri koľajniciach pešo. Tak sa
               stalo aj raz v zime, kedy stratila ihlu v snehu a dovtedy ju hľadala, až
               zmeškala vlak. Niektorí rušňovodiči ich už poznali a boli ochotní ich
               chvíľu počkať. Smiala sa pri spomienke na to, ako sa často tak poná-
               hľali, že k vlaku dobehli upachtení a úplne strapatí (vlasy si zaplietali
               a viazali tiež len vlasmi, keďže ešte neboli gumičky...). V škole mala
               jednu spolužiačku – bohatú Židovku, ktorej slúžka nosievala každé
               ráno horúcu čokoládu. Učiteľ sa na to veľmi hneval a poukazoval na
               to, že ako sa môžu cítiť ostatné dievčatá, ktoré sa ráno nestihnú ani
               poriadne najesť a ukázal pri tom na Varínčanky. Slúžku raz zo školy
               vyhodil, no a neskôr bol zo školy prepustený on. Starká bola veľmi

                                          - 365 -
   360   361   362   363   364   365   366   367   368   369   370