Page 366 - Kronika

Mariana Kapasná spomína
usilovná žiačka s výbornými výsledkami a jeden učiteľ ju nazval
fenoménom. Okrem tejto školy študovala aj na dievčenskej škole
v Čechách, kde bola na internáte. Bola to cirkevná škola a učilo sa
na nej po nemecky. Vyučovali tu rehoľné sestry. Bola to príprava do
života a študentky učili vykonávať práce pre domácnosť. Starká bola
aj v tomto smere veľmi šikovná, pretože napríklad už ako 11 ročná
vedela uštrikovať pančucháče, ktoré štrikovala pre svojich mladších
súrodencov.
Jej detstvo bolo charakteristické usilovnosťou, pracovitosťou
a radosťou, a spomínala naň ako na najkrajšie obdobie svojho ži-
vota. So starostlivosťou o svojich mladších súrodencov pomáhala
svojej mame a spomínala na rôzne príhody, ktoré s nimi zažila. Na-
príklad keď si Vilmoš odťal prst a išla s ním k lekárovi, kde odpadla.
Alebo keď nemohla 1. apríla vytiahnuť Lola z postele a tak zakričala:
„Nemci idú!“ a on rýchlo vyskočil v trenkách z postele a zobral flintu
so slovami: „Poďme na nich!“. Hovorievala aj o Židoch, ktorí boli ma-
jiteľmi niektorých obchodov vo Varíne. Za kúsok cukru im chodievala
zapaľovať sviečky a lampáše v čase, kedy oni nemohli pracovať.
Z obdobia vojny spomínala často ešte na jednu príhodu, kedy zajali
Vilmoša (?) a on musel pracovať v Nezbude pri stavbe mostu. Bolo
mu treba zaniesť jesť, ale nikto nechcel ísť, pretože strieľali z Polo-
mu a bolo to veľmi nebezpečné. Starká sa odhodlala, že pôjde ona,
a tak zobrala konvičku a išla. Pri každom výstrele sa hodila na zem
a keď dorazila na miesto bola polovica jedla vytečená. Späť musela
absolvovať rovnako nebezpečnú cestu. Našťastie sa jej nič nestalo.
Rada spomínala aj na obdobia, kedy chodievala hrávať divadlo.
Tu sa spoznala so svojím budúcim manželom Gábrišom, ktorý diva-
delné predstavenia režíroval. Mali svadbu a veľa detí a jej ďalší život
bol obetou pre svoju veľkú rodinu. Bola veľmi usilovná a hovorievala,
že to často preháňala. Raz, keď nebol nik doma, vymaľovala celý
dom a večer, keď prišli domáci už ležala v posteli s vysokými teplo-
tami od prepracovania.
Hlbokou spomienkou bola chvíľa, keď zomierala jej mama Sidó-
nia. Starkú chytila a objala a poďakovala jej za všetku starostlivosť,
ktorú jej dávala.

- 366 -