Page 57 - Kronika

Vlado Kapasný spomína
starí chlapi, Rakúšania a upokojili sa. Starý apa Kapasný zakrátko
zomrel. Uložili ho na varínsky cintorín vedľa starej mamy Karolíny,
rodenej Pastierikovej. Zomrela 2 roky pred mojím narodením, skoro
celkom slepá a poznal som ju už len z rozprávania ako pracovitú
a obetavú matku 6 detí.
Mnoho spomienok mám na detstvo a mladosť prežitú v úzkom
styku s najbližšími príbuznými. Ani hrubá kniha by na všetko nesta-
čila.
Rád sa však vraciam k roku 1937, keď ma chystali do školy. Starý
apa Blaha ma v jedno poobedie vzal na výlet. Bolo to niekedy v máji,
júni, viem to preto, lebo v dolinke vyše Konského cintorína kvitli agá-
ty. Bol tam hustý agátový porast a keď sme sa dívali z vrchu Vajánku
dole vyzeralo to, akoby napadol čerstvý sneh. Vzduch bol preplnený
sladkastou agátovou vôňou a bzukotom včiel. Ako sme prechádzali
okolo Konského cintorína pevnejšie som sa chytil ruky starého apu,
že sa ma opýtal prečo sa bojím. Povedal som mu, že chlapci z ulice
hovoria, že tam straší, že tam v noci cválajú a erdžia kostry koní.
Starý apa sa zasmial a povedal: „Lacko – volal ma tak – takým
hlúpostiam never! Žiadne mátohy, strašidlá a ježibaby nejestvujú.
Vyrábajú si ich ľudia zo strachu, z hlúposti, zo zlomyseľnosti, alebo
len tak zo špásu a potom už vznikne legenda, ktorá už nemá konca.
Poviem ti, čo sa mi stalo, keď som bol vojakom.” A rozprával mi keď
ako vojak, niekedy okolo roku 1890 dostal na vojenčine urlaub – do-
volenku a tak pricestoval na varínsku stanicu. Vlak prišiel neskoro
večer. Jeho rodina bývala v Dolnej Tižine. Tak sa vybral peši. Bola
krásna, teplá noc, svietil jasný mesiac. Keď rezko kráčal v teplom
vojenskom mundúre, veru sa zapotil. Blížilo sa ku polnoci keď pri-
chádzal ku Krasňanskému mostu. Vtedy to bol drevený mostík, pod
ním zurčala Varínka a tak mu prišlo na um osviežiť sa. Zbehol pod
most, vyzliekol sa do Adamovho rúcha a čľapkal sa v príjemnej teplej
vode. Potom vyšiel na breh a poskakoval, aby sa osušil. Vtedy začul
nejaké kroky a klopkanie palice. Vystrčil hlavu ponad priekopu a uvi-
del ako po ceste od Varína kráča nejaký sedliačik. Tu mu napadlo,
dočkaj kujón, ja ťa naľakám. Keď bol chlapík pár krokov od mosta
hodil sa bruchom do vody, aby to dobre zašpliechalo a zaujúkal. Tu

- 57 -