Page 58 - Kronika

Vlado Kapasný spomína
ujko zvrieskol, otočil sa a ako strela letel naspäť do Varína. Prišlo mu
ho ľúto, vyskočil a kričal za ním, nebojte sa, veď to som ja Francko
Blaha. Ale kde, chlap zmizol bez stopy. Tak sa nešťastný poobliekal
a išiel domov. Na druhý deň sa po celej Terchovskej doline rozšírila
správa, že pod Krasňanským mostom je vodník a láka ľudí menom
Francko Blaha. Darmo hovoril ako to bolo. Nik mu neveril a už pred-
tým udomácnený vodník pod mostom bol znovu potvrdený. Teda tak
je to s mátohami.
Paradoxne druhý starý otec Kapasný nás od útleho detstva
večer uspával tými najstrašidelnejšími rozprávkami, v ktorých figu-
rovali svetlonosi, víly, vodníci, ježibaby na metlách a čerti v podobe
rohatých a bradatých capov. Tak sme si mohli ako deti vybrať, kde
je pravda.
Výlet so starým apom Blahom pokračoval z Vajánku hore Paži-
ťami okolo Stromkov až na vrchol Pažiť, kde sme si sadli na zrezanú
borovicu a zjedli sme užonu – olovrant, ktorú nám dala stará mama
(krajec domáceho chleba, slaninku a cibuľu). Starý apa slaninku
ukrajoval obdivovaným horárskym nožíkom a ja som sa cítil v sied-
mom nebi. Naproti nám bola Dúbrava, v ktorej mi starý apa ukazoval
borsučie nory (jazvečie nory). Pod nami bol Rechtorov jarok, kde
sme videli prebiehať líšku, vyplašili sme niekoľko zajačikov, ukazo-
val mi vtákov, sojku, kukučku. Nad nami lietal jastrab a takto sme
pomaly zišli naspäť do Varína. Keď som sa náhlil a utekal som hore
kopcom, starý apa ma poučil: „hore vŕškom pomaly, dole vŕškom
nenáhli”. Táto veta mi zostala trvalo v pamäti a bodaj by som sa bol
podľa nej držal celý život.
V tom istom roku, niekedy v lete, ma vodil za ruku starý apa Ka-
pasný na križovatku ciest do Krasňan a na Koňhoru. Stavali sme tam
celé leto kamenný kríž, ktorý vytesal Karol Geraldíni, Talian, ktorý
budoval tunely do Vrútok a priženil sa do varínskej rodiny. Bol otcom
známeno slovenského básnika Kolomana Karola Geraldíniho, ktorý
zomrel v Argentíne ako vyhnanec. Bol s nami v ďalšom príbuzen-
stve. Bol to malý, vrtký človiečik s dlhou bielou bradou a pomník vy-
tesal na Vyšných Kamencoch v kameňolome Pod dolinou. Doviezli
ho na hnojničnom voze s jedným koníkom. Ten kríž dodnes tam stojí

- 58 -