Page 62 - Kronika
P. 62

Michal Kapasný spomína
                                 MUDr.  Michal  Kapasný,  narodený  11.  9.  1932.
                                 Detstvo i mladosť prežil vo Varíne. Ukončil Lekár-
                                 sku fakultu UK Bratislava. Pracoval ako stomatológ
                                 vo Važci. S manželkou Norikou majú tri deti (Soňa
                                 1957, Miroslav 1959 a Norika 1962). Založil a celý
                                 život viedol folklórnu skupinu Važec. V roku 2007
                                 vydal básnickú zbierku „Podkrivánske stráne.“

                                    Blahovskému rodu
                 Ozvena domova vo mne rezonuje,   Vidím ich medzi nami stáť,
                 i vo Vás, badať to na očiach,   tvorcov krás rodostromu,
                 keď naše snahy motív lásky snuje   v ňom múdrosť, možnosť silu sať
                 a z kmeňa v korune stonky kvetov pučia.   a ona, potecha domu.

                 Nimi ovenčení krášlime svoje kruhy   Vidím ho kráčať s palicou
                 a pevne zvierame Blahovské rodné puto,   a s knírkom vytočeným,
                 starý apa vo mne je ako symbol túhy   hore Hrnčiarskou ulicou,
                 a moja stará mama, starostlivosti sútok.   úsmevom ovenčený.

                 Ich činy prirástli k srdcu do pohnútok,   Vidím ju ruky zbožne klásť
                 cez mamu, tetu, ujov, hľadať dobra krásu,   nad sporákom v kuchyni,
                 bohabojnosť, život, ako dobrý skutok   príkladnou láskou nechať rásť,
                 vnikli do vedomia, do rúk i do hlasu.   šťasniť deti, byť pri nich.

                 V poryvoch vánku, v zjasnení,   V mojom mladom žití, stretnutia,
                 v ozvene hôr ho čujem,         v kruhu rodinnom tkveli,
                 hlas rodu, dar do ozveny,      ako zo zlata okutia,
                 stvorený nimi tu je.           pevnosťou bohatneli.

                 Počujem ho, hlas vzdialený,    Najdrahšia bytosť je matka,
                 vznešený, zvučne zneje,        moja nás troch ľúbila,
                 žičlivosť znie v pokolení,     pri nej život bol pohádka,
                 z rodičov deti hreje.          pre šťastie naše žila.

                 A spája s vrelým pohľadom,     Dobrosrdečný, veselý,
                 rodoľúbosť tu dýcha,           bol krstný otec môj,
                 pieseň nad kvetnou záhradou,   Tivadar báči bol skvelý,
                 spomienka tichá.               vzácne mal rád rod svoj.

                                             - 62 -
   57   58   59   60   61   62   63   64   65   66   67