Page 65 - Kronika

Michal Kapasný spomína
Na úvod (fakty a úvahy)

Písal sa rok 1911. Vo Varíne, v krčme u Eksteina, na Kamenici,
sedeli štyria mladí muži.
Zabávali sa pri vínku, spomínali zážitky, preberali príhody, s ktorý-
mi sa stretli v pracovnom týždni a žartovali. Jeden z nich bol staviteľ
Rihák, ktorý pochádzal z Čiech, druhý tunelmajster Fábry, Talian,
ktorý viedol výstavbu tunela pri Strečne a priženil sa vo Varíne a tretí
bol Varínčan. Všetci traja, už ženáči, nahovárali štvrtého, Františka
Blahu, lesníka grófa Pongrácza, slobodného, vyše tridsať ročného
mladíka, na ženbu. Z tejto veselej polemiky slobodný František Bla-
ha vykľučkoval vyhlásením, ktoré sa mu stalo osudným a dnes sa dá
povedať, že bolo darom nebies.
„Vážení“, povedal „prvé dievča, ktoré stretnem, keď vyjdem
z tohto pohostinstva, si vezmem za ženu.” Neviem, či v tomto oka-
mihu bol aj o tom presvedčený, avšak skutočnosť bola taká. Keď vy-
šiel z krčmy na námestie, rozhliadol sa a pred ním sa zjavila pekná,
driečna dievčina, ktorá išla s prádlom na potok. Pristavil ju a prehodil
s ňou pár slov. Zapáčila sa mu. Spýtal sa jej na meno a ona mu od-
povedala, že sa volá Sidónia Mintálová. Takto sa začali písať dejiny
rodu Františka Blahu, ktorý pochádzal z lesníckej rodiny. Vo Vrátnej
pri Terchovej, nad Rázcestím stála horáreň, ktorú si i ja pamätám.
Býval v nej horár František Blaha s rodinou. V roku 1848 bola veľká
potopa. Voda sa zdvihla do 6 metrov nad pôvodnú hladinu a zahy-
nulo pri nej 14 ľudí. Na skale vo Vrátnej je táto udalosť zapísaná,
s vyznačením hladiny vody a vytesaním priestoru do skaly, pre soš-
ku Panny Márie. Pod tým je podpísaný František Blaha, otec nášho
starého apu. Pri prechode Tiesňavami vo Vrátnej sme sa na tomto
mieste vždy pristavovali a pripomínali si nášho pradeda.

Predhovor

„Pomóóóc ...“ kričala naša slúžka, keď už bolo temer neskoro.
Mal som zo tri roky, alebo aj menej. Bola so mnou na Kamencoch.
Bol teplý letný deň. Moje prvé dotyky s týmito, neskôr vzácnymi

- 65 -