Page 68 - Kronika

Michal Kapasný spomína
k nemu, potichu sme s palicami tam prišli a všetci naraz sme do nej
pichli a ušli. Naľakala sa a skričala, no v práci pokračovala ďalej.
Tento počin sme zopakovali. Nestačili sme sa však spamätať, keď
zrazu vyskočila, vybehla zo záhrady a mňa, najmladšieho, ktorý som
ešte nevedel tak utekať ako ostatní, chytila pri Varnayovom humne,
kde, na rohu záhrady, bola jedna veľká skala, snáď ako zábrana
pre ochranu rohu plota, hodila ma na ňu a začala ma škrtiť, až som
pomaly strácal vedomie a nevládal som dýchať. Predchádzajúci môj
plačlivý krik a jej výkriky počul, na moje šťastie, pán Varnay, ktorý
v humne rezal sečku. Pribehol k nám a vylepil slúžke zaucho tak,
že ma polomŕtveho pustila a spadla na zem. Slúžka potom ušla do
záhrady a ujo Varny ma odniesol do Blahov, ku starej mame, kde ma
kriesili a zo šoku prebrali. Po tomto konflikte vyšlo najavo, že slúžka
je duševne narušená. Ihneď musela odísť zo služby od Blahov, na-
späť domov, do Zázrivej, odkiaľ pochádzala. Aj takéto a im podobné
stránky patrili do pestrosti mojich chlapčenských, nezbedníckych
chvíľ života.
Keďže nie je mojím cieľom opisovať v tomto písomnom, rodin-
nom elaboráte negatíva, ktoré som zažil už v detstve, predsa však si
myslím, že je správne, keď som ich spomenul. Prosím preto o pre-
páčenie, že som hneď na začiatku v tejto kapitole vyjadril i tieňom
zaliate slnečné dni môjho života. Pripomenul som dva nevydarené
prípady o slúžkach, ktoré u nás a u Blahov slúžili. Na ostatné mám
však pekné spomienky. Za neprítomnosti rodičov sa o nás svedomito
starali. Spomínam si na Kornelu z Gbelian, ktorá u nás slúžila, až do-
kiaľ sa nevydala a bola k nám veľmi dobrá. V mojich očiach zostala
ako veľmi dôsledná a čistotná osoba Agneša, ktorá slúžila u Blahov.
Hovorím o nej preto, že stále ju mám na pamäti s jej krásnym obleče-
ním. Nosila samozrejme kroj, no pamätám si najmä na jej nádherne
vyšívané ornamenty na zásterách, ktoré sama vytvorila. Mali sme ju
veľmi radi. Vydala sa do Nogov, avšak vo vojne ju zasiahol šrapner
a zomrela. Niekoľko rokov slúžila u Blahov i Hermína z Nededze.
Bola pravou rukou starej mamy. Keď som za študentských čias, ako
organista, chodil s pánom farárom po kolede a boli sme i v Nededzi,
ktorá vtedy patrila do Varínskej farnosti, navštívili sme i jej rodinu.

- 68 -