Page 63 - Kronika
P. 63
Michal Kapasný spomína
Teta Hanka, tu prítomná, Tak roky detské, chlapčenské,
moja krstná mama, cibrili rodnú silu,
pohostinná, žena skromná, Blahov dvor, včelín, Kamence,
rodine vždy oddaná. bytostne blízku chvíľu.
Vilmoš poučil k životu, Každú, čo žil som v objatí
pomohol, kde len mohol, príbuzných nášho rodu,
žil vzorne, pre krás istotu, z hniezda som vzlietol v dojatí,
lesk života zrel z toho. vždy rád sa vracal k domu.
Ferko bol talent v učení, Čo dodnes ťahá k návratom,
praktik a taktný bohém, ich túžba stále rastie,
rečovú schopnosť si cenil, však život je plný zvratov,
žiaril v ňom príťaže lem. i kvety vädnú v chrastie.
Pišta, s lesom bol zrastený, Preto dnes je chvíľa vzácna
nástupca starého otca, v stretnutí živých rodu,
lesný inžinier uctený, strom jarou skvitol do krásna,
úsmev, dobrota prostá. kvetospev spieva ódu.
Lolo náš je tu s nami, Na vďaku, radosť i pietu,
sme radi, že ho máme, vnímajme citom jej nádheru,
športovec bol dobrý, známy, tých, čo nevidieť, tiež sú tu,
reč prajná, krivdu láme. óda tlačí i slzu vrelú.
V stručnom popise Blahovcov, Zavlažme bozkom slzy zem,
ktorých som v detstve vnímal, zem rodnú, hroby rodných,
je skrytá sila i radcov, za bohatstvo dní, živý sen,
z ktorých som verše prijímal. za kvetný rovný chodník,
A rýmoval do Poémy, pre ďalších, čo po nás prídu,
aby život bol básňou, mladosťou žiaria tváre,
nech vládne pravda na zemi, ten pocit vnáša posilu,
ona so mnou a ja s ňou! zbližuje roky staré.
V súzvuku živé akordy, V zajatí lásky si prajeme,
zo skutkov tónov splývali, zo živín kmeňa rastení,
tvorili chorálov hordy kým pozemský chlieb dojeme,
a nežných citov prívaly. žiť v jase, v Božom chvení.
- 63 -
