Page 70 - Kronika

Michal Kapasný spomína
a narodenia svedčili obaja Františkovia, priezviskom Blahovia. Po
ukončení sa stretli a zistili, že sú rodina. Tento pán žil niekde na
Kysuciach a bol pokrvným príbuzným. Ich otcovia boli bratranci.
Pred štyridsiatimi rokmi, keď som už pôsobil vo Važci, na našu po-
likliniku v Liptovskom Hrádku prišla mladá lekárka, ktorá sa volala
Mária Blahová, teda tak, ako za slobodna i moja mama. Aké bolo
prekvapenie pre mňa, pri prvej spoločenskej príležitosti, na jubileu
jedného kolegu, keď som sa od nej dozvedel, že pochádza z Kysúc
a je potomkom toho druhého Františka Blahu, ktorého som opisoval
pri stretnutí so starým apom, na súde v Trenčíne. Bolo by zaujímavé
vysledovať i túto vetvu Blahovcov. S touto Marienkou sa stretávam
dodnes. Je vydatá v Liptovskom Hrádku a správame sa voči sebe
po rodinsky.
Denno-denne sa pozerám, v mojom byte vo Važci, na obraz, kto-
rý nakreslil brat Vlado. I jeho, tak ako i mňa, priťahovali scenérie Ma-
lej Fatry s panorámou Fatranského Kriváňa. Je to len pochopiteľné,
pretože tieto pohľady sú v nás, potomkoch Blahovského rodu, za-
kódované. Tieto pohľady vzbudzujú príjemné pocity, vytvárajú teplo
v hrudi a v myšlienkach návraty k niečomu, temer neživotne vzácne-
mu, no rozprávkovo prežitému skutočnému blahému, blahovskému
uvedomeniu príslušnosti, prirodzenej viazanosti, na tento krásny
pohádkový kraj, k miestam životných ciest mojich starých rodičov,
starého apu, starej mamy, k miestam narodenia moje mamy, tety
Hanky a uja, môjho krstného otca, Tivadar báčiho. Sú to miesta, ku
ktorým sa i ja rád vraciam a napĺňam týmito dojmami klenotnicu svo-
jich duchovných hodnôt. Kúr a Kúrska dolina boli pre mňa vábivým
zdrojom mojich detských predstáv, pri prvých a aj neskorších doty-
koch s krásnom a objavov poznania veľkosti prírodného bohatstva,
prírodných zvláštností a zaujímavostí. Dom v Kúre, drevená horáreň,
rodisko mojej mamy, bola doménou, samozrejmým prístreškom, pri
neskorších výletoch a rôznych príležitostných návštevách týchto
miest. V pamäti mi utkveli najmä rodinné, víkendové, či nedeľné „ry-
bačky“ v Kúre. Tivadar báči odkázal z Terchovej, že ideme do Kúra.
Pre mňa to znamenalo prichystať „červíkov“ na rybolov. Považoval
som to za moju významnú povinnosť. Pripravil som dve až tri sirkové

- 70 -