Page 54 - Večerné rozprávky 1.

MÚDRA ŽENA

V centre jedného veľkého mesta, v krásnom obrovskom
dome s velikánskou záhradou a parkom, žil veľmi múdry sudca.
Všetci si ho vážili, lebo jeho rozsudky boli vždy spravodlivé. Raz
ho dvaja nahnevaní muži požiadali vyriešiť ich problém. Boli su-
sedia, jeden mal veľké bohatstvo a druhý iba jedno chudučké
prasiatko, večne hladné a snoriace, kde by našlo niečo dobré do
rypáčika. Ňuchá, ňuchá a vôňa ho prilákala až k plnému válovu v
susedovom dvore. Veselo sa napchávalo a bolo by všetko dobre
dopadlo, keby nebol vyšiel sused na dvor. Len čo zbadal chudé
prasiatko ako sa živí s jeho bravmi, zobral bakuľu a zabil ho.
Chudobný sused prosil sudcu o spravodlivosť a chcel aspoň to
mŕtve prasa naspäť. Sudca sa zamyslel a povedal: „Kto uhádne
moju hádanku, toho bude prasa. Zajtra ráno mi prídete povedať,
čo je najtučnejšie, čo najčistejšie a čo je najrýchlejšie.“
Obidvaja susedia so zvesenými hlavami prišli domov. „Há-
danky hádať! Kto to kedy počul?! A ešte také! Kto to má vedieť?!“
Boháčova žena však hneď vedela odpoveď. „No, ty chumaj, čo
je najtučnejšie? Nuž naše prasa, veď má už viac ako 200 kíl.
Najčistejšie? Voda v našej studni, takú nik nemá ako my, lebo
každý rok do nej 100 kíl soli vrháme! A najrýchlejšie? Predsa náš
tátoš, toho nikto nepredbehne.“ Boháč sa upokojil a už len čakal,
kedy to sudcovi povie.
Chudobný človek smutne sedel na priedomí a v duchu sa
lúčil so svojím prasiatkom. Hádanky rozlúštiť nevedel. Keď sa
z poľa vrátila jeho jediná dcéra a videla ho takého smutného,
chcela vedieť, čo sa mu stalo. Smutne jej porozprával hádanku a
netajil, že vôbec nevie na ňu odpoveď. Dcéra sa zasmiala a po-
slala ho spať, lebo ráno je vždy múdrejšie ako večer. Ráno, len
čo kohút zakikiríkal, vstali, dcéra otcovi niečo pošepkala do ucha
a on spokojný odchádzal k sudcovi. Boháč tam už bol a ako prvý
sa natískal zodpovedať hádanku. Ale nepochodil! Sudca ho vy-
smial a zavolal chudáka, aby odpovedal. „No, pán môj, ja si mys-
- 52 - - 53 -