Page 16 - Večerné rozprávky 2
P. 16

TRAJA ZAJAČIKOVIA


               V Kúrskej dolinke stojí chatka. Je maličká, ale chutnučká. Cez
           víkendy a prázdniny bývajú v nej deti so svojimi rodičmi. Stálymi
           obyvateľmi, okrem vtáčikov, niekoľkých šedých myšičiek a bzu-
           čiacich včielok, sú traja bračekovci - zajaci. Doniesol ich Peťo,
           ešte keď boli takí maličkí, že sa mu všetci traja zmestili do dlane.
           Teraz sú už veľkí a krásni, ba ani rozumu im nechýba. Najväčší
           z nich je čierny ako uhol, s veľkými očami a veľmi rýchlymi lab-
           kami. Bračekovia ho volajú Muro. Je taký rýchly, že ho ani líška
           nedokázala chytiť. A veru líšok sa potuluje po Kúre veľa a väč-
           šinou poľujú na zajace. Stredný braček je jeho pravý opak. Má
           biely kožuch, je pomalý, a to preto, aby si kožúšok nezašpinil. Je
           naň veľmi pyšný. Skoro celý deň si ho čistí, uhládza a češe. Bojí
           sa každého šuchnutia, a tak dostal meno Bojko. Trojicu uzatvára
           veselý a smiešny zajačik. Jeho kožúšok je akoby zlátaný z bielej
           a čiernej kože. Ľavé uško a pravú nôžku má čiernu, pravé uško,
           ktoré vyzývavo vytŕča hore, ľavú nôžku prednú a obe zadné svie-
           tia belobou. Ostatok je polátaný bielo - čierny. Papuľkou stále
           pohybuje, fúziky vystrkuje, a tak vyzerá, akoby sa stále niekomu
           vysmieval. Prischlo mu meno Smejko.
               Aj keď boli vzhľadovo odlišní, mali sa veľmi radi a vymýšľali si
           rôzne zábavky. Najčastejšie sa zabávali strašením svojho stred-
           ného bračeka. Bojko sedel na slniečku a čistil si kožúšok. Brače-
           kovci sa potichu priblížili a za chrbtom zadupali labkami tak silne,
           že sa Bojko od strachu prekopŕcol. Tí dvaja sa od smiechu váľali
           po zemi. Nesmiali sa dlho, lebo pri tom hurhaji nezbadali líšku,
           ktorá sa priblížila k nim a už-už chcela skočiť na nič netušiaceho
           Smejka. Bojko vykríkol „utečte!“ a aj keď bol lenivý a pomalý,
           prvý zmizol líške z pazúrov. Muro sa rýchlo spamätal a vábil líšku
           k sebe. Kľučkoval zo strany na stranu a odlákal ju zo záhrady.
           Líške sa páčil, lebo bol najväčší, a tak skákala za ním. Smejko
           získal čas a ukryl sa v chate. Muro bežal ako rýchlik a podarilo
           sa mu líšku ubehať a utiecť jej. Líška sa veľmi hnevala a zastrá-
           jala sa, že ich zje naraz všetkých troch, len čo si oddýchne.
 - 14 -                                  - 15 -
   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21