Page 15 - Večerné rozprávky 2

Julinka si vysúkala rukávy a začala upratovať salaš. Potom
navarila halušky s bryndzou, oprala haleny i nohavice, ktoré
veselo viali zavesené na šnúre. Ku večeru, keď sa už slnieč-
ko poslednými lúčami lúčilo s prírodou, začula Julinka melódiu
mnohých spiežovcov, veselé hlasy chlapov a radostný štekot
Mondyho. Vítala ich v otvorených dverách a vôňa halušiek im
utekala v ústrety. „Ty si šikovná!“ - chválil ju bača Jozef. „Chlapci,
pripravte vatru! Zjeme halušky a budeme si večer opekať slanin-
ku. Ja pripravím palice!“ - pokračoval.
Za chvíľočku už vatra blčala, podojené ovečky prežúvali spo-
kojne v košiari a Julinka s bačom a honelníkmi si zasadli k ohňu.
Bača Jozef vytiahol fujaru a už sa do ticha niesli jej lahodné me-
lódie. Všetkým bolo tak dobre a ani Julinka si nespomenula, že
kedysi bola víla, ktorá pre hrubé nôžky nevedela ladne tancovať.
Mesiačik z oblohy ich veselo pozoroval. Keď bača Jozef pre-
stal hrať, prikázal Jurkovi uložiť sa na medvediu kožu a pri ohni
strážiť s Mondym ovečky až do rána. Julinke a Marekovi zaželal
dobrú noc a všetci sa uložili do ovčích koží a okamžite zaspali.
My ešte chvíľu porozmýšľame, o čom sa im asi snívalo a v
myšlienkach začneme počítať ovečky pokiaľ nám spánok nesad-
ne na viečka.
Dobrú noc !

„Kreslím kolo guľaté a v ňom oko okaté.
Kreslím tenko, kreslím hrubo.
Ktože to je? Predsa Kubo!“

- 14 - - 15 -