Page 27 - Večerné rozprávky 2

ČIŽMIČKY NA VLČIE NOŽIČKY

Za dávna, pradávna, keď ešte všetky zvieratká hovorili ľud-
skou rečou, v jednom lese žila skupinka vlkov. Vládol im vodca
svorky starý a múdry Šedý pazúr. Všetci ho ochotne poslúchali
až na jedného mladého vlka, ktorý si o sebe myslel, že je naj-
múdrejší a najkrajší. Robil však jednu chybu za druhou, a tak si
vyslúžil meno Pobehajko. Raz, keď slniečko prekrásne hrialo a
usmievalo sa na svet, sedel Pobehajko na kopci a sledoval ces-
tu, po ktorej chodili ľudia. „Keď som raz bežal po tej ceste, veľmi
ma pichali kamienky do labiek. Ako je to možné, že tých ľudí nič
nepichá?! Musím to vysliediť a zistiť, v čom je háčik!“ - mudroval.
Videl, že majú oblečené haleny a nohavice. Po tých netúžil, lebo
jeho srsť sa mu zdala hebkejšia a krajšia. Ale čo to majú na no-
hách, raz nevedel rozlúštiť. S ľuďmi nemal najlepšie skúsenosti
a bál sa ich. Zvedavosť však bola silnejšia ako strach, a tak sa
pomaly plýžil ku ceste. Skryl sa za šípkový kríčok a pozeral, div
si oči nevyočil. Každý mal na nohách niečo iné. Jeden to mal
krátke nad členok, jeden až pod koleno, niekto mal na tom šnúr-
ky a niekto suchý zips. Raz nevedel rozlúštiť, čo to je. Pomohla
mu náhoda. Šli po ceste dvaja chlapci a jeden z nich zastal, sa-
dol si na kameň a vyzul si to. „Čo robíš?” - pýtal sa ho kamarát.
„Ale, spadol mi kamienok do topánky a poriadne ma tlačí.“
Pobehajko sa takto dozvedel, že to, čo majú ľudia na nohách,
sú topánky. Pozbieral odvahu a prišiel ku chlapcom. „Ahojte,
chalani. Nebojte sa ma. Chcem sa vás len na niečo spýtať“ - pro-
síkal. „Čo by si chcel vedieť?“ „Nuž, už viem, že to, čo máte na
nohách, sú topánky, ale prečo ich niekto má také malé a niekto
až pod kolená?“ „To je tak” - Kubko sa ujal slova. „Tie po členky
sú trebárs bagandže, alebo vibramky, tie ešte menšie sú tenisky
a tie až po kolená sú čižmy. Topánky sa nosia podľa počasia,
alebo na šport, či parádu. Hádam by si aj ty mal na niektoré zá-
lusk? V najbližšej dedine, volá sa Belá, býva obuvník Šidlo a šije
topánky na mieru. Ak máš peniaze, určite ti ušije.“ Pobehajko sa
poďakoval a uháňal do Belej. Našiel obuvníka pána Šidla, ktorý
- 26 - - 27 -