Page 26 - Večerné rozprávky 2

Zajac zaklopal na dvere a vošiel dnu. „Dobrý deň, pán kraj-
čír. Môžete mi ušiť oblek? Chcem pekne vyzerať, lebo idem na
vohľady.“ Neviem, či všetci viete, čo vohľady sú. To sa vyberie
chlapec do domu dievčaťa a obzerá si dom aj dievča a ak sa mu
páči, zoberie si ju za ženu. Niečo také mal náš zajac na mysli.
Krajčír sa usmial, podal mu katalógy, aby si vybral vzor. Po-
tom priniesol krásne látky a spoločne vybrali. „Do troch dní bude
oblek hotový, môžeš si preň prísť!” - povedal Nitka, keď mu zo-
bral mieru. Vtom sa chytil za hlavu a pýtal sa. „Vieš, napadlo ma,
že si zajac a ako zajac máš aj chvostík. Ako budeme šiť nohavi-
ce, s otvorom pre chvostík, alebo bez?“ „Je to ťažké rozhodnúť,
ale prosím si bez otvoru. Veď budem pán!”
Pán krajčír Nitka meral, strihal, šil a za tri dni bol oblek ho-
tový. Zajacovi sedel ako uliaty. Zaplatil, poďakoval, zastavil sa
ešte v obchode a kúpil si parádnu čiapku a pohodlné topánky. Pri
dverách zbadal ozdobnú palicu a tú si tiež kúpil. Veď podobnú
videl na obrázku zahraničného katalógu. Takýto vyparádený sa
vybral zas hore kopcom, dole kopcom domov do Kúra. Cestou
po očku sledoval zvedavé pohľady ostatných zajačikov a mal
radosť, že je najkrajší v chotári.
Ak niekedy pôjdete tým smerom, dobre sa dívajte a určite ho
podľa tých krásnych šiat spoznáte.

Dobrú noc !

„Bodka, bodka, čiaročka,
hotová je hlávočka,
úzky krk a veľké bruško,
hotový je sused Jožko.“

- 24 - - 25 -