Page 21 - Večerné rozprávky 3

„Si dobrý strelec, ale dokázal by si to aj keby som ti zaviazal
oči?“ - spýtal sa mních. „Pokúsim sa“ - skromne odpovedal Aram.
Skôr ako by si napočítal do sedem, sviece boli zhasnuté. „Dáš
mi už živú vodu? Sľúbil si mi...“ „Ešte nie. Máš pred sebou ešte
jednu skúšku. Priveďte chlapca!“ Prišiel mladý usmiaty chlapec,
sotva desaťročný. Mních mu postavil na hlavu hrušku a vyzval
Arama, aby mu ju so zaviazanými očami zostrelil. Aram chytil luk
a šíp a pripravoval sa na výstrel. Ale nevystrelil. Zložil si z očí
šatku, odložil zbraň a povedal. „Nechaj si živú vodu, nechcem ju
za takúto cenu. Život tohto chlapca je cennejší ako nejaká živá
voda. Odchádzam. Zbohom.“ Mních sa usmial a povedal: „Neod-
chádzaj, práve teraz si správne zodpovedal poslednú skúšku. Si
dobrý a zaslúžiš si vlastniť živú vodu. Choď v pokoji!“ Aram vzal
vodu, vysadol na koňa a odcválal za svojimi bratmi.
Prešiel presne rok od ich rozlúčky. Bratia sa s radosťou
privítali a hneď sa chválili svojimi darmi. „Ja mám čarovný ďa-
lekohľad. Pozrite sa a povedzte, čo vidíte?“ - a pomyslel si na
rodičov. „Jeéj, vidím náš zámok! Mama plače! Otec umiera! Čo
budeme robiť?!” „Nebojte sa, mám čarovný koberec, ten nás do-
mov dopraví rýchle.” „ A ja mám živú vodu. Určite otca zachráni-
me.“ „Koberec leť!“
Nasadli naň a za chvíľu už objímali matku a kvapkali do stuh-
nutých otcových úst živú vodu. Otec otvoril oči, posadil sa a objal
svojich synov. Na zámku zavládla radosť a šťastie. Otec ešte
dlhé roky kraľoval a synovia sa hádali iba občas a zápasili len
pre potešenie.
Bolo to tým, že na cestách dozreli a aj tým, že sa im už začali
do života vplietať sny o dievčatách.

„Kto sa z nich prvý oženil? Mal dobrú ženu? Ako sa ich život
vyvíjal ďalej? No rozprávaj!“ - súril Ali svoju manželku. „Ach, po-
rozprávam, porozprávam, ale dožič mi oddychu. Vonku už svitá
a slniečko pomaly vstáva“ - unavene hovorí Šeherezáda.

Dobrú noc !
- 20 - - 21 -