Page 23 - Večerné rozprávky 3

Chvel sa od strachu a zúfalo hľadel do vody. O chvíľu zbadal
pánove nohy. Vesloval na breh, zobral koňa a šiel s ním na trh.
Predal ho a utŕžil niekoľko zlatých peňazí. Naradovaný nakúpil
potraviny a utekal potešiť matku. Len čo sa trošku posilnili jed-
lom, zobudili sa jeho bratia, nasýtili sa a začali špekulovať odkiaľ
zobral Aladin zlatý peniaz. No ich lenivosť bola taká veľká, že sa
im ani myslieť nechcelo a radšej išli spať.
Na druhý deň sa všetko zopakovalo. Prišiel pocestný na
koni, dal sa zviazať a utopil sa. Aladin sa ponáhľal na trhovisko,
koňa odpredal, nakúpil potravu a šiel domov. Bratia už čakali a
vyzvedali sa, odkiaľ to všetko má. Aladin nič nehovoril a znova
sa vybral na lov. Nestihol nasadnúť do člna, keď sa zas zjavil
pocestný, presne rovnaký, ako tí dvaja pred ním. „Pán môj, ja
už nechcem prispeť k tvojej smrti, ťaží ma to. Prosím ťa odíď!“
- úpenlivo prosil Aladin. „Nič sa neboj, to boli moji bratia. Ja tiež
musím urobiť, čo treba. Zviaž ma, hoď do vody a čakaj. Keď uvi-
díš ruky, rýchlo mi pomôž na breh, ak nohy, tak utekaj.“
V kríkoch čakali Aladinovi bratia a keď videli, ako Aladin po-
cestnému viaže ruky i nohy, utekali pre strážcov a zažalovali bra-
ta zo zabitia dvoch pocestných. Strážcovia s vytasenými šabľami
uvideli iba šťastného Aladina a živého mladíka v družnom roz-
hovore. „Tak vy ste nás zbytočne obťažovali a krivo ste svedčili
proti bratovi. Do väzenia pôjdete vy!“ - hromžili strážcovia a hnali
bratov pred sebou. Aladin sa nad nimi zľutoval a požiadal o ich
prepustenie. Rozlúčil sa s matkou a odišiel so svojím novým
známym.
Cestovali dlho. Prišli na breh mora plného pieskových dún a
kamenných jaskýň. Magreba - tak hovorili pocestnému, požiadal
Aladina, aby vliezol do jednej z jaskýň. „Daj si pozor, bude tam
množstvo drahých a vzácnych vecí. Nič si však neber. Hľadaj iba
zlatú lampu. Ak to spravíš, obdarím ťa tak, že už do smrti nemu-
síš nič robiť a budeš sa mať veľmi dobre.“ Aladin prikývol a spúš-
ťal sa do hlbokej jaskyne. Cestou na neho útočili veľké hady a
jašterice, chŕliace z papúľ oheň a síru. Nedalo sa mu dýchať, keď
tu zrazu sa jaskyňa rozšírila a on zbadal neuveriteľný poklad.
- 22 - - 23 -