Page 24 - Večerné rozprávky 3

Od zlatých predmetov sa odrážalo svetlo ako slnečné pa-
prsky. Aladin sa na to všetko dychtivo pozeral, ale verný svojmu
sľubu hľadal iba zlatú lampu. Po dlhej dobe ju konečne zazrel
- držala ju v papuli obrovská a hnusná žaba. Magreb ho už súril,
aby čo najrýchlejšie vyšiel, ale zobrať lampu bola ťažká vec. Na-
koniec sa Aladin odhodlal a vytrhol lampu z papule žaby. Ako si
strkal lampu pod košeľu, nechtiac pohladil jej povrch a z lampy
vyskočil obrovský džin s otázkou: „Čo si praje môj pán?“
Aladin od strachu zdrevenel, ale pomyslel si, že by bolo dob-
ré, keby ho džin vyniesol na pusté miesto do krásneho obrov-
ského paláca, plného sluhov, s množstvom jedla a pitia. Nestihol
si to pomyslieť a už ho tam džin preniesol. Darmo sa Magreb
hneval, majiteľom lampy sa stal Aladin. Nebol lakomý a lampu
používal len na najpotrebnejšie veci. Viac požiadavok mala iba
Aladinova matka, ktorá sa starala, aby jej synovi nič nechýbalo.
A tak sa mali dobre...

„Ach, som veľmi unavená“ - zašepkala Šeherezáda a zimo-
mrivo sa skrčila pod prikrývku. „Celú noc si ma zabávala rozprá-
vaním, oddýchni si“ - povedal Ali a zabalil ju do burnusu. On sám
odišiel do mužskej časti, posadil sa k vodnej fajke a podozvedal
sa, čo sa deje v jeho krajine.
Keď tma zahalila okolie, tíško vkĺzol pod prikrývku k Šehere-
záde a trpezlivo čakal, kedy začne rozprávať.

- 22 - - 23 -