Page 27 - POVESTI Z KADE – TADE
P. 27
Vyzdvihli Jura na plecia a niesli ho ku jaskyni. Zapálili pripravenú vatru a začali opekať
zabehnuté teliatko. Dobre sa sedelo pri ohníčku a dobrom mäsku. “ Tak čo chlapci,
prečo ste tu? ” – pýtal sa nový kapitán.” Ja som ušiel pred súdom, zabil som svojho
soka. Čo som mal robiť? Prebral mi frajerku. - sťažoval sa prvý. Druhý nechcel hrdlačiť
na pánskom. Tretieho len svrbeli päty doma , ďalší hľadal voľnosť a Juro spravodlivosť.
” Tak, chlapci moji, treba sa nám zberať, gbelianský zámok bude prvý na rade. V noci
sa k nemu priblížime a do tla ho vypálime. Dojedzte, dopite, ideme”- zdvihol sa Juro a
zháňal kresadlo. Krpce tlmili ich rezké kroky a kým sa zotmelo, boli v Gbelanoch.
“Zapáľte fakle a hádžte ich so všetkých strán na strechu, je z drevených šindľov! –
prikazoval kapitán. Za malú chvíľu bola celá strecha v plameňoch a osvetľovala okolie
široko - ďaleko. Kapitán vytiahol spoza haleny trojrohý list papiera a napísal naň svoje
meno. Valaškou ho pripevnil na hlavné vráta, aby všetci vedeli, čia je to pomsta.
~ 27 ~
