Page 29 - POVESTI Z KADE – TADE
P. 29
Poznámka: Zomrel 25 ročný, 17. 3. 1713 na popravisku Šibeničky v Liptovskom
Mikuláši .
O jeho skrytých pokladoch vedel iba jeden človek, ktorý keď pocítil závan smrti,
prezradil tajomstvo zas iba jednému. Tak to išlo desaťročia, až nastal rok 1948. V
Terchovej bol kňazom Štefan Bitter. Do dediny patrilo aj niekoľko osád. Jednou z nich
bola osada Jánošovia. Bývali v nej potomkovia Jura s prímením Jánošíka. Posledná z
tohoto rodu bola stará, viac ako storočná tetka . Keď sa blížil jej čas odchodu na
večnosť, dala si zavolať kňaza. Cesta do osady bola náročná, najprv sa šlo na koni a
potom sa brodilo snehom. Kňaz ju vyspovedal, potešil a na oplátku sa tetka z
posledných síl nahla k nemu a povedala: “ Ja viem, kde sú Jánošíkove poklady. Otec mi
na smrteľnej posteli prezradil tajomstvo. Ja nemám deti a tak to poviem vám. Musíte ísť
hodinu smerom na sever a pod najstarším dubom vykopete poklad. Ostatné sú….”
Tetka nedokončila, poslednýkrát vydýchla a zomrela. Celá dedina hľadala spomenutý
dub, kopali, kopali a aj sa našlo zopár dukátov, ale nebolo ich moc. Tiež sa povrávalo,
že búrka vyvrátila z koreňov vysoký smrek a ten vydal niekoľko zlatých dukátov. Ale
povestné Jurove poklady ešte stále čakajú skryté ľudskému oku. Ak nebudete mať čo
robiť, zoberte krompáč a motyku a začnite hľadať. Azda sa vám pošťastí
/Toto mi ako dieťaťu rozprával môj krstný otec Vdp.kanoník Štefan Bitter/
~ 29 ~
