Page 28 - POVESTI Z KADE – TADE
P. 28
Gróf sa ešte nevystrábil z poriadnej bitky, a už ho postihlo ďalšie nešťastie – vypálený
kaštieľ. Škrípal zubami, chystal odplatu. Povolal z okolitých hradov a kaštielov všetko
panstvo , aby sa dohodli ako najrýchlejšie Jura dolapiť a zmárniť. Páni a panie v
najkrajších odevoch, ovešaní šperkami cestovali v kočoch do Gbelian. “ Stoj, tisíc
hrmených! Vypriahni kone ! ”- zaznel príkaz. Vystrašený kočiš vypriahol kone a utekal
do najbližšej hory. “Ach,vaše milosti , ráčte vystúpiť . Potulujú sa tu nablízku zbojníci,
gbeliansky pán gróf nás poslali, aby sme vás k nemu doviezli na obyčajných vozoch,
nech vás nepoznajú a neozbíjajú. Grófi sa nespokojne obzerali, ale grófkam sa mladí
šuhajci páčili. “ Nech sa páči, nech sa páči, nastupujte! A odložte si sem do vreca
všetky peniaze a drahocennosti. Milé dámy, aj šperky dole. Ešte tie krásne náušničky,
aj ten náramok. V zámku si to zas zoberiete. A teraz si držte klobúky, lebo ideme z
kopca .” - “ Heéj , pohonič, pošib kone! ” – Kone sa rozbehli, vozy sa natriasali a
uháňali do Gbelian. V Gbelanoch sa rozchichotané grófky ponáhľali porozprávať
zámockej panej, ako sa o nich tí krásni junáci postarali. Ohromené nechceli veriť, že ich
oklamali a okradli zbojníci. Zatiaľ sa veselí zbojníci povozili na ich krásnych kočoch a
v prvú temnú noc kone I koče previezli do Poľskej a utŕžili za ne poriadnu kopu
zlatiakov…
/Slovensko- Poľské hranice boli dlhé roky cestou pašerákov koní a hovädzieho
dobytka/.
Juro so svojou družinou prechádzali cez Varín, Tižinu, Belú až do Terchovej. Všade
zastali na rínku a rozhadzovali dukáty priehrštím. “ Len berte, ľudkovia, toto vám
posielajú vaši páni. “ Juro najkrajšie šperky nosil svojej Aničke, ale pamätajúc aj na
zadné dvierka ostatné šperky aj polovicu z ulúpených dukátov odkladal do skrýš.
Vyhľadával duté stromy, temné jaskyne, ba a j rozložité korene starých stromov
poskytovali dobrý úkryt . Po čase Jura chytili a ako zbojníka odsúdili na smrť. Ako
predpovedali tetka, zomrel mladý, rukou kata.
~ 28 ~
