Page 26 - POVESTI Z KADE – TADE

Zatiaľ pandúri s chuťou mlátili svojho pána priviazaného na dereši. Keď prestal

kričať, pozreli na seba, pomaly otáčali hlavami, aby zistili, či je Juro ešte tam. Nevideli

nikoho a dostali poriadny strach. ” Čo teraz? Čo budeme robiť? Kde sa skryjeme pred

rozzúreným grófom, všade nás nájdu. Vieš ty čo, utečme do hôr, možno je tam aj Juro a

bude potrebovať chlapov. Môžeme mu pomôcť a tohto tu, hádam niekto nájde.”

Odhodili lieskovice, mundúr I čapice a pod rúškom tmy sa zakrádali okolo kaštieľa a poď

ho rovno do hory.

Juro v zamyslení prechádzal pohorím a rozmýšľal o pomste. “ Stoj, tristo hrmených!

A daj Bohu dušu a nám dukáty!” - zakričal rezký hlas a spoza kríka vyskočil zbojník.

Juro sa pousmial a odpovedal: “Koho to chceš ozbíjať?! Mňa? Veď som tiež zbojník!”

Potichu sa z hory približovali ostatní hôrni chlapci a obzerali Jura, čože je to za

chlapáka. Konečne sa spod kríka vytiahol aj potrundžený kapitán. “Máš valašku, tak

poďme závodiť. Kto z nás vyhodí valašku vyššie, bude kapitánom. Súhlasíš?” “

Súhlasím. Kto začne? ”- odpovedal Juro a mocnejšie chytil rukoväť valašky. ” Predsa

ja, ja som najmocnejší.”- chválil sa kapitán. Chytil valašku a vyhodil ju sto siah do

výšky. Veru chvíľu trvalo, kým zas padla na zem. ” Cha-cha chá! Máš ešte odvahu a či

si už pustil do gatí?! ”- smiali sa chlapci. Juro neodpovedal, rozkročil sa a obojruč

vyhodil valašku hore. Valaška letela vysoko nad oblaky a veruže ubehla poriadna

chvíľa, kým preletela chlapcom pred očami a zaryla sa hlboko do zeme . “ Hurá, nech

žije náš nový kapitán! “

~ 26 ~