Page 41 - POVESTI Z KADE – TADE

P e s M o n d y

Raz za treskúcej zimy sa v Krupine narodili štyri krásne šteniatka. Boli

také bielučké a mäkkučké ako snehová perina, ktorá pokrývala zem. Túlili sa ku svojej

mamičke, krásnej a velikej fenke patriacej do elitnej skupiny slovenských čuvačov. Ešte

so zavretými očkami hľadali jej mliečko a statočne sa živili. Mamička ich strážila,

umývala a kŕmila. Tri šteniatka sa držali stále v blízkosti mamičky, len jeden psíček,

ktorý dostal meno Mondy, bol odvážnejší a postupne objavoval okolitý svet. Keď mali

šteniatka mesiac museli sa s bračekmi a mamičkou rozlúčiť a odísť vybavení

siahodlhým rodokmeňom do nových rodín. V Žiline, v domčeku na ulici Martina Rázusa

č.12 žili traja chlapci so svojimi rodičmi. Vo svojich srdiečkach nosili jednu veľkú túžbu

- chceli mať psíka. Po dlhých prosbách rodičia súhlasili, že psíka kúpia. Stredný syn

Peter sa spolu s ockom vybral do Krupiny pre nového člena do ich rodiny. Všetky štyri

šteniatka ešte boli v koterci pri svojej mamičke a zvedavo obzerali návštevníkov.

Jedinému Mondymu sa chlapec zapáčil a utekal k nemu. Labkou ho škrabkal po

nohaviciach a snažil sa mu rozviazať šnúrku na topánkach . Vôbec sa nebál. A tak

nebolo čo rozmýšľať! Mondy si vybral sám.

Cesta autom mu nebola celkom po chuti. Veru aj vyvrátil čosi z raňajok a

nie raz. Konečne docestovali do Kúra, kde ich čakali ostatní . Auto zarapčalo a všetci

sa vyhrnuli privítať maličké šteniatko. Ale čo to?! Kde je šteňa?! Veď pätnásťročný

chlapec ledva na rukách nesie velikého psa! Bože, aký je krásny! – zvolala mama. Ale

ja som si myslela, že prinesiete šteniatko a nie už dospelého psa. – pokračovala. Ale

veď to je mesačné šteniatko, je to krásny slovenský čuvač a bude poriadne veľký, lebo

má takých víťazných predkov, že treba pred ním zložiť klobúk. - smial sa ocko. Každý

sa ho snažil pohladkať, ale Mondynko už zatváral oči a chcel si pospať. Musíš chvíľku

~ 41 ~