Page 43 - POVESTI Z KADE – TADE

neotvorím! Vošla dovnútra, zavrela dvere a dívala sa von malým dverovým okienkom.

Prekvapená vykríkla – Mondy pravou prednou labkou zvonil presne podľa pravidel – 3x

po sebe.

Vyrástol z neho krásny , veľký pes. Mal štyroch pánov , ale miloval svoju pani a

nedopustil, aby sa k nej niekto priblížil. Ona jediná si mohla v jeho hustej kožušinke

ohrievať studené nohy a mohla ho hladkať a česať do vôle. Ich láska bola vzájomná.

Mama mu varievala dobroty a Mondy ju strážil tak dokonale, že ani ocka, ktorý sa s ňou

chcel privítať bozkom, k nej nepustil. Ich vzťah bol taký milý a komický, že sa stal

terčom zábavných povedačiek s priateľmi. “Predstavte si – hovoril ocko - prídem hladný

z práce a už pri záhradnej bránke ma ovalí vôňa pečeného mäsa. Idem rovno ku

pekáču a odštipujem krásny chrumkavý kúsok a dávam si ho slastne do úst.” “ Neber to

mäso, to som piekla rebrá Mondynkovi. My máme na stole palacinky s tvarohom.”-

ozvalo sa z nežných úst mojej polovičky. Na druhé ráno odchádzam zavčasu do práce

a manželka ma upozorňuje “ Choď potichu, Mondynko ešte spí” . No, čo by ste povedali

na takúto lásku?!

Mondy nikdy nikomu neublížil, ale svojím vzrastom vzbudzoval rešpekt. Ak

mala prísť nejaká návšteva, museli sme dávať pozor, aby nepredvádzal svoje kúsky.

Skrytý čakal a ticho sa zakrádal za návštevníkom a po pár krokoch v celej svojej výške

vyskočil labami na plecia obete, hlavu si oprel o jeho lice a vyplazil jazyk. Chlapci

kričali : “ Pozor, Mondy už robí debila “ a všetci sme utekali zachraňovať nešťastníka.

Raz tak prišla mladá pani, ktorá pri tomto útoku celkom zmeravela a dookola opakovala

“Do kelu, do kelu, do kelu…”

S návštevami bol vždy nejaký trapas. V hale trónil obrovský rohový gauč s

množstvom ozdobných vankúšikov. Návšteva sa usadila a spod perinky vykúkla trošku

~ 43 ~