Page 5 - Staré Zlaté Časy

P R Í H O V O R

Môj otec Bohdan Blaha bol nielen múdry, ale aj zaujímavý človek. Jeho hlavnou
vlastnosťou bola fenomenálna pamäť a vynikajúce rozprávačské schopnosti. Ako on hovorieval
„Pán Boh mi dal dar reči“. Keď sme postavili v jeho rodisku malú chatku, založil „kroniku“
a opisoval v nej spomienky, zážitky a udalosti. Kroník bolo viac a zachovali sa všetky až na
jednu, kde opisoval okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v 1968 roku. Vtedy
všemocná ŠTB tieto zápisky našla a zničila. Otca to neznechutilo a v písaní pokračoval až do
1985 roku. Veľmi smutná je posledná stránka s nadpisom „Mojim vnukom“, ktorá je prázdna,
lebo otec stratil zrak a písať už nedokázal. Pokúšali sme sa písanie nahradiť diktafónom. Natočil
niekoľko pások, ale časť sa časom znehodnotila, časť sa stratila a iba zbytok sa nám podarilo
prepísať.
Pre mňa písať jeho zápisky je čestné poslanie sprítomňujúce časy dávnominulé,
krásne i strašné, prežité s milovanými a milujúcimi ľuďmi, ktorí, žiaľ, už nie sú medzi nami.
Drahý otec, musím sa usmievať, keď Ťa v predstavách vidím v kruhu svojich
príbuzných a priateľov so zdvihnutým ukazovákom ako hovoríš: „chlapci, šable hore!“ a všetci
sa chytali svojich pohárikov. Boli sme zvyknutí pýtať sa Ťa na množstvo vecí z rôznych oblastí
a Ty si vždy vedel odpovedať a poradiť.
Ani nevieš, ako nám všetkým chýbaš...

dcéra Marika

3