Page 10 - Staré Zlaté Časy
P. 10
bol medzi nimi. Tibor bol veľmi slabý a nevládal ísť. To ho zachránilo. Z neznámych príčin sa
SS vrátilo a všetkých v sklade do jedného postrieľali – vrátane Erna. Potom Nemci odišli a
nikdy ich viac nik nevidel. Ostatní väzni, teda aj Tibor, boli oslobodení Američanmi. Ale aj
vtedy veľa ľudí zahynulo a to paradoxne od dostatku jedla. Vyhladovaní sa vždy vrhli na jedlo
a pažravo sa snažili do seba dostať čo najviac. Neuvedomovali si, že organizmus sa musí len
postupne zaťažovať jedlom, a tak ich veľa pomrelo na prahu slobody.
Paľa Súľovského, môjho dobrého kamaráta, chytili Nemci v Žiline, mučili ho a
nakoniec zabili. Je pochovaný pred kaplnkou v Rajeckých Tepliciach. Bol učiteľom v Konskej.
Náhle zomrel Ing. Paľo Čalkovský a vzápätí veľký umelec a karikaturista anglického časopisu
PIALES – Štefan Róth. Vraj bol boháč a to taký, že raz mal peňazí mnoho a raz biedil.
Ing. Augustín Jarúnek, bývalý šéf civilného letectva na Slovensku, ktorý bol ešte
na 25-tom výročí maturity v Rajeckých Tepliciach, havaroval autom pri služobnej ceste z Tatier
do Bratislavy. Šofér ho viezol v Tatrapláne so ženou a troma deťmi. Pred Bratislavou narazili
na železný kandeláber, on sa zabil a ostatným sa celkom nič nestalo.
A takto by som mohol ešte veľa pokračovať. Posledné, čo ma veľmi zasiahlo, bola
smrť profesora Rajmunda Žižku. Bol to jeden z príkladných profesorov, učil nás českoslo-
venčinu a nemčinu. Krásne hovoril spisovne po slovensky, aj keď jeho materčina bola čeština.
Mal prekrásny prednes a srdečný vzťah ku Slovákom. Naposledy býval sám, ako dôchodca v
Prahe. Pred 30 ročným stretnutím pomaturitným ho išli dvaja naši spolužiaci – Prchal a Šebok
– odviezť autom na stretnutie. Celý jeden deň strávili spoločne spomienkami, prechádzkou po
Prahe a pražských krčmičkách. Na druhý deň ho mali vyzdvihnúť a našli ho v byte mŕtveho.
Uzavrelo sa to ako nešťastná náhoda otravou plynom.
Dňa 23. 6. 1967 – dnes je tomu 37 rokov čo som maturoval. Bol som premiant
s dvoma hviezdičkami. Aké to bolo vtedy krásne a do života nádherná perspektíva. Dva dni
sme chodili iba v bielych rukavičkách. Maturovali sme z Varína, raz za dlhé roky, piati. Mysleli
sme si vtedy, že skutočne nám patrí celý svet. Boli sme veľmi mladí, veselí, zdraví a plní života.
Dala by sa o tom napísať celá kniha. Spomínam si, ako nebohý otec prišiel do Žiliny a zavolal
nás do Katolíckeho domu na „viršle“ (párky) a k tomu po prvýkrát po malom pive. Spomienky,
spomienky... Maturovalo nás 32 a teraz nás žije menej ako polovica. Zahynuli mladí ľudia na
frontoch, koncentrákoch, za rôznych tragických udalostí. Ani jeden z tých spolužiakov, ktorí
zomreli, nešiel na druhý svet bez toho, aby nemal čosi so strašnými udalosťami od našej
maturity až po ich koniec. Ja som už o 37 rokov starší. Moc som prežil, dobré i zlé, a dal by
Pán Boh, aby som mohol byť na dobro rodine, želať aj Pánkovi veľa rokov v zdraví a môcť
s láskou spomínať na všetko.
Ťažko sa spomína na tých, ktorí nás predbehli do večnosti, a tak opíšem pár tých,
čo sú ešte medzi nami. V Žiline okrem mňa je niekoľko spolužiakov – Prof. Laco Berger –
odborný asistent na VŠD. Je skvelý deskriptivár a matematik, spolupracuje so známym
profesorom Harantom (Haranta je svokor nášho príbuzného MUDr. Jožka Trgiňu, ktorý si
zobral jeho dcéru za manželku). Ďalší je Lojzo Eichler, ktorý kedysi poškuľoval za mojou ženou
(však som aj hovoril, že je Lojzo škuliperda a navyše ozaj mu jedno oko zabiehalo inde ako
malo). Je zástupca riaditeľa strednej školy. T. č. on má za úlohu viesť záznamy a držať v
evidencii adresy žijúcich spolužiakov. Istý čas bol aj referentom Krajského národného výboru
pre školstvo. Ing. Ján Šesták z Budatína pracuje vo Váhostave. Jano Gottas je správcom
8