Page 100 - Vrátiť sa domov
P. 100

MÝTO POD STARÝM HRADOM

                                                  / Pod¾a povesti J. Domastu /




                              Bolo to dávno, pradávno,          V tej chvíli jak hromy, blesky
                              v storoèí dvanástom, možno skôr,  medvedica sa prihnala,
                              keï uhorský krá¾ sa vybral        kosodrevinu lámala,
                              po¾ova do slovenských hôr.       revom vrhla sa na krá¾a.
                              S poèetnou svojou družinou        Gróf Sklabinský najbližšie stál
                              ku krivánskym lesom mieri,        pochytil ho nesmierny strach
                              tam do prekrásnej prírody         odhodil oštep a zbroj
                              s množstvom divokej zveri.        a dolu kopcom utekal,
                              Dolnozemskú družinu krá¾          vrútocký zeman Boguna
                              nechcel na po¾ovaèku bra,        naproti tomu odvahu mal,
                              - do kopcov sa zadýchali          zasiahol maca do srdca,
                              ihneï v prvých strminách,         ešte dýkou ho dobodal.
                              preto si krá¾ na lov brával       Medveï sa vzoprel, zareval
                              slovenskú družinu všade           zo svojich posledných síl,
                              a dolniakov ponechával            spadol na krá¾a i Bogunu,
                              vždy na najbližšom hrade.         k zemi ich prudko pritlaèil.
                                                                Chlapi vyslobodili oboch,
                              Jedného dòa pri lovení            krá¾a dali na holinu,
                              na fatranskej južnej stráni,      poskytli mu prvú pomoc,
                              zbadal krá¾ malých medviedkov,    aj skorocel dali mu,
                              ako sa klbèili, hrali,            práve keï oèi otvoril,
                              nariadil grófovi Sklabinskému     nad ním sa Sklabinský skláòal
                              pánovi hradu Sklabiòa,            „ïakujem, že si ma zachránil”
                              nech medvieïatá chytí             povedal dojatý mu krá¾,
                              jeho doprovodná družina.          „vaše krá¾ovské velièenstvo
                              Darmo ho chlapi presviedèali,     to bola povinnos voèi vám”
                              že teraz nie je vhodný èas,       farizejsky prehlásil
                              medvedica na úboèí                sklabiòský hradný pán.
                              v strehu sliedi, vidí nás.
                              Zrazu malé medvieïatko            Keï sa krá¾ zo šoku spamätal,
                              priskákalo ku krá¾ovi,            chlapom po¾ovníckej družiny
                              ten sa snažil zo všetkých síl,    za zásluhy o jeho záchranu
                              chcel chyti ho za nohy.          ve¾kodušne rozdával


                                                             97
   95   96   97   98   99   100   101   102   103   104   105