Page 95 - Vrátiť sa domov
P. 95
trvali sme na tom veru, vo voze pod slneèníkom
aby vrátili Estellu, na vreciach driemu sediaci,
hajdúsi vzali palice kaplán s pisárom a kuchár,
a vyhnali nás z Bystrice. za nimi idú vojaci.
Vyskoèil zúrivo tefan Na námestí pod laubòami
mávajúc meèom v pravici: v iline hostinec stál,
nech neostane ani dôstojníci, mestskí páni
kameò na kameni v Bystrici ! aj tudenti schádzali sa tam,
vzápäti sa mu zjavili teraz tam meanosta
èervené f¾aky na líci: s velite¾om Budatína,
vyhlasujem krutú vojnu, v hosovskej miestnosti viedli
beda, beda, Bystrici ! rozhovor pri holbe vína,
v tej chvíli sa rozozvuèal sluha vrazí dnu a hlási:
a do boja volal zvon, hajdúch naiel vyèerpanú
brúste able, èiste zbrane, Apolóniu Trnovskú
pripravujte svoju zbroj. hodila sa do vån Váhu.
Na druhý deò zavèas rána Apolka sirota bola
na ceste do Budatína, urastená, pekná, milá,
pomaly jak had sa vinie keï otec jej náhle zomrel
vojenská batéria, u bohatého strýka ila,
tefan Pongrác iel na koni nadmieru on lakomý bol
v brnení na èele radu, peniaze stále poèítal,
voly rebrinák ahali, výdavky na odev, stravu,
hudobníci ili vzadu, dáva Apolke odmietal.
vlajkonosiè nesie zástavu Oproti Kováè Elemír
vetrík òou jemne uchotá, bohatý obchodník il,
erb Pongrácovej rodiny jeho ikovný syn Emil
sa v lúèoch slnka ligotá, do Apolky sa zah¾adil,
kozácke kone tancujú, mala krásne modré oèi,
za nimi tarasnice jemnú jak alabaster tvár,
koníky horské ahajú on s poh¾adom jasným na svet,
na ceste do Bystrice bol to na poh¾adanie pár.
92
