Page 98 - Vrátiť sa domov
P. 98

sluha hlási: „fiškál prišiel”     Apolka si k nemu sadá:
                              vo dverách sa zrazu zjavil,       „aj ja ho mám ve¾mi rada”
                              Apolónke búši srdce
                              veï je to Kováè Emil!             gróf sa náramne rozèúlil
                                                                pokladal to za zradu,
                              Emil oznámil Apolke               zareval zo všetkých síl:
                              pri príchode na zaèiatok,         „stráže, vyžeòte ho z hradu!”
                              že zdedila po strýkovi
                              v Žiline ve¾ký majetok,           zakrièal na sluhu skrátka:
                                                                „priveïte riadneho fiškála,
                              dlhým poh¾adom do oèí             nie takého holobriadka
                              s Apolkou sa uvítali,             èo je s ním len oštara!”
                              „o èo ide pán gróf teda?”
                              hneï na úvod fiškál vraví,        Stolárovi nariaïujem,
                                                                nech všetky práce zanechá,
                              gróf prstom mieril na Apolku,     urýchlene nech zhotoví
                              pozval kaplána aj pisára          pevnú rakvu z orecha,
                              a slávnostným hlasom riekol
                              pán fiškál píšte list pre krá¾a:  takú èo sa tam pomestia
                                                                jazdec s koòom v plnej zbroji,
                              Ja, gróf Štefan Pongrác           „Tu leží gróf Štefan Pongrác
                              chcem, aby dievèa menom           s koòom”, nápis nech tam stojí,
                              Apolónia Trnovská
                              teraz bolo mojou dcérou.          teraz nech kapela zahrá
                              Odteraz nech meno nosí            Rákociho tichý marš,
                              kontesa Pongrácová                do hrobu nech ma pripravia,
                              o súhlas vašu milos prosí…       modlite sa Otèenᚅ
                              a tak ïalej, a tak ïalej,
                              použite vhodné slová.             pripásal si meè a odel
                                                                sa do bojového rúcha,
                              Nastal šum a prekvapenie,         kàèovito zovrel poste¾
                              šepot medzi prítomnými            a navždy vypustil ducha…
                              a Apolka natešene
                              ïakovala šastnej chvíli,         Modlitbu šepotal kaplán
                                                                v dôstojnom pochmúrnom tichu
                              Emil zrazu sa otoèí               Apolka držala stále
                              povedal vetu túženú               a bozkávala mu ruku,
                              pozrúc grófovi do oèí:
                              „chcem Apolku za ženu”,

                                                             95
   93   94   95   96   97   98   99   100   101   102   103