Page 99 - Vrátiť sa domov
P. 99
potom tíko, smutno riekla: rozmý¾al normálne, múdro,
ty si ozaj bol mi vetko, keï do stredoveku sa vráti chcel,
slza jej po lícach tiekla, no v modernejej svojej dobe
bol si môj druhý otecko. jeho chorý mozog neuspel,
V rodinnej krypte tmavej bol rytier, ktorý uznával
varínskeho kostola, tam len statoènos, pravdu a èes
sníva veèný svoj sen a v mene týchto princípov
posledný nededzský hradný pán, chcel vojny a turnaje vies,
smútoèný pochod kvílivý akoby s veterným mlynom,
hradní hudobníci hrali, so svojou dobou bojoval,
e vypil pohár otravy, neuznával nikoho on,
tu ¾udia írili správy. èi to bol upan a èi krá¾.
Jeho posledná vô¾a Na záver mylienka taká je:
èudná, ialená, bláznivá, vráti koleso dejín navdy,
/by pochovaný s koòom/ kde sú len rytierske turnaje
nebola nikdy splnená. a nie atómové vrady.
Bohuia¾ takáto vízia
Pre úplnos treba doda: ostane len ¾udská utópia.
Emil s Apolkou svadbu mali,
o nej na celej strane H¾adím na belostných sviec blikot
v Povaských novinách písali. dlabou èu kroky znie, odchádzam,
zbohom buï slovenský Don Quijote,
Prítmie a ticho je v chráme, posledný nededzský hradný pán.
zadumane sedím tam,
lúè svetla v okne sa láme,
na zalé èasy spomínam,
v podzemnej hrobke leia
tefan a predkovia jeho,
gróf, ktorý dejiny chcel vráti
do storoèia pätnásteho,
96
