Page 96 - Vrátiť sa domov

So synom mal otec plány: veï je to gróf Štefan Pongrác
musí by advokát známy,
chce podriadi k tomu veru
celú jeho kariéru,
Emilovi príuèku dal,
s Apolkou chodi zakázal,
chudobná Apolónia
vraj nie je preòho partia.
Ten deò v živote Apolka
najèiernejší ona mala,
skúpy strýko jej oznámil:
choï si svojou cestou sama !
k Váhu v strese sa rozbehla,
kde ona zmárni sa chcela,
bo ïalší zmysel života
v budúcnosti nevidela.
Na žilinskom hlavnom rínku
nastal hurhaj, rev a krik,
¾udia bežia s batôžkami,
nemožno ich zastavi,
„Moskal ide, Moskal ide”
šíri sa tam panika,
utekajte bieda bude,
poplach mestom preniká,
von vybehol na námestie
mešanosta aj velite¾,
v zmätku prísne ¾uïom vraví:
„nehanbíte sa somári ?!”
z prachu v dia¾ke sa vynoril
na sivom koni sediaci,
jazdec s vytasenou šab¾ou,
za ním sa valia vojaci,
93
budatínský velite¾ vraví:
„kdeže, kdeže ideš Štefan?”
grófa prívetivo zdraví
gróf hrdinským britkým hlasom
odvetí len vetu krátku,
pohroziac k zvolenským horám:
„idem na Bystricu bratku”.
nahnevane dodal ešte:
„tráva nebude rás v tom meste,
v Bystrici neostane ani
kameò na kameni”,
vtom budatínsky velite¾
z bláznovstiev grófa dostal strach:
môže to skonèi tragicky
musíme ho v tom zadrža.
Pozval grófa na pohárik,
Štefan skoèil z koòa dole,
strèil britko meè do pošvy,
porozprával krivdy svoje,
medzitým šiel mešanosta
k jarmoèným hercom vyjedna,
za pädesiat zlatých budú
bystrickú deputáciu hra.
Nálada v hosovskej izbe
prekroèila už hranice,
sluha vošiel dnu a hlási:
„prišli poslovia z Bystrice,
grófa Štefana Pongráca
bystrický magistrát zdraví”
Štefan sa upravil, meè opásal
„nech vojdú!” s pátosom vraví.