Page 90 - Vrátiť sa domov
P. 90

Tam kde sa Varínka vlieva do Váhu  O macochu niet záujem,
                              a Váh prudko zahýna,              na òu sa nikto nepýta,
                              je prístavisko pre plte           mládenci sú len zvedaví
                              v ohybe vyše Varína.              kde sa nachádza Margita.

                              Pltníci ukotvili pl,             Do gazdovstva prišiel sluha
                              veèer sadá na hrebeò Fatry,       šuhaj príjemný a vzh¾adný,
                              osuši šaty a oddýchnu           s Margitou si porozumeli
                              chcú si pri plameni vatry.        a hneï si do oka padli.

                              Sedia okolo ohníka,               Ich náklonnos a láska
                              plamienok bliká do tvárí,         vplývali sa balzam na rany,
                              faktor si fajku zapálil           útrapy a príkoria
                              a príbeh takýto vraví:            macochy ¾ahšie znášali.

                              Za dávnych èias vo Varíne         No šastie vždy býva krehké
                              bohatý gazda prebýval,            a život je zložitý,
                              keï ovdovel, hoc postarší,        macoche sa zapáèil sluha,
                              mladicu za ženu si vzal.          chcela sa zbavi Margity.

                              Neprešiel ani rok celý            V hneve a pomste rozmýš¾a
                              a smr mu nohy podala,           ako ju èo najviac stresce,
                              keï žena - mladica na neho        „pôjdeš do Turca Margita
                              zdiveného koòa nahnala.           s listom a pozdravom sestre.”

                              Mal peknú dcéru Margitu,          Aj keï nie ve¾mi nadšená
                              bola to poèestná deva,            poslušne išla sama,
                              najkrajšia v celej dedine,        chodníkom okolo Starého hradu
                              medzi ¾uïmi ob¾úbená.             podveèer sa vybrala.

                              V trápení a ponížení              Slnko sa za hrebeò chýli
                              Margita neustále žila,            ponad horizont strmých skál,
                              lebo chorobne na òu               v údolí Váh trúchli a kvíli
                              drsná macocha žiarlila.           saby smútoènú hudbu hral.

                              Zatia¾ èo krutá macocha           Zatia¾ macocha pribehne
                              stále je vysmiata v okne,         k strmému bralu skratkami,
                              pastorkyòa aj v neèase            divým revom do prudkých vôd
                              na poli drhne a mokne.            zhodí dievèinu zo skaly.

                                                             87
   85   86   87   88   89   90   91   92   93   94   95