Page 92 - Vrátiť sa domov
P. 92
NEDEDZSKÝ HRADNÝ PÁN
/Po preèítaní románu K. Mikszátha: Posledný hradný pán/
Medzi tokom Váhu dravým katiele vak mohli osta,
a Kysuckou vrchovinou, zákon mono aj tak bra,
ten kraj krásny vrúcne zdravím, e za katie¾ Pongrácovci
ktorý vonia domovinou, prehlásili Nededzský hrad.
chráni ho aj hrebeò Fatry V devätnástom storoèí
a okolo tej záhrady na Nededzskom hrade il tam,
jak perly sa ligotajú posledný jeho hradný pán,
jeho katiele a hrady. výstredný gróf, Pongrác tefan,
Z Varína cestou k iline mal rozum, ale nie ve¾a,
rozsiahly Nededzský hrad stál, ctiiadosti tej ve¾a mal,
pod Straníkom na rovine osobnos to bola rozpoltená,
mimo vysokých strmých brál, na Dona Quijota sa podobal,
dvoma obrovskými tvorcami devätnáste storoèie hoc bolo
on pripomínal kasáreò, stredovek vládol na hrade
za jeho pevnými batami bolo ho cíti okolo
bola temnica aj muèiareò, medzi sluobníctvom vade.
ve¾ké podzemné chodby mal Obèas dal vlajku vyvesi
rad tarasníc tam stál, tefan s rodovým erbom
znaènú budili pozornos /trubka v belasom pozadí
zbrojnica aj padací most. s deväcípou hviezdou/,
Hrad bol v Uhorsku hajdúsi meèe v tej chvíli
známeho Pongrácovho rodu do ovèej krvi namoèili,
a patril od nepamäti heslo: vojna bude ¾udia
pod panstvo Starého hradu. v sedliackych domoch oznámili,
V roku tisícsedemstopätnás potom vetko staré, mladé,
vyiel zákon zbúra hrady, sedliaci z kadého domu,
pretoe boli oporou zhromadili sa na hrade,
a zátitou kuruckej zrady, na jeho nádvorí dolu.
89
