Page 54 - Podkrivánske stráne...
P. 54
O drotárovi
Brodil sa drotár a blatom strápený
prisadol na priedomie.
Od rána blúdil, robotou urobený
pristál tu. Prečo? Ktovie.
Zhrbený brašňou, púšťal hlas do ulice,
snahou vzácnosti kvílil jeho tón,
gazdinky z dreveníc vzlietli jak prepelice
a cvengot cínu znel, volal, ako zvon.
Hrnce látať, dróóótovať …, preniklo do dvorov
a už bolo počuť klepkanie do plechu,
mozole vtláčali pliešky do otvorov,
zlepené z múky popom, slávili útechu.
Zaštrngal v ruke toliar, drotár poďakoval
a poprial domu požehnanie,
aj vďačnú odpoveď si v hlave uchoval,
keď prijímal pokrmu imanie.
A preto sa vrátil do istého domu,
kde vládla láskavosť, z chudoby zrodená,
kde v kútiku pospal, nevadil nikomu.
Hosť do domu a s ním láska doladená.
Počujem i dnes, zvonivý jeho hlas,
zvon volajúci z biedy,
vidím drotára, ten pochmúrny obraz,
aj umenie jeho, bez vedy.
Vidím ho kráčať našou ulicou,
brašňou zdobený, šedohnedý,
k dedinke mojej hviezdou, stálicou,
patril on, drotár bledý.
14. 9. 2005
53
