Page 101 - Kronika

Michal Kapasný spomína
Notariát, mladosti rýmy,
nádej v dvoch detských úsmevoch,
bohaté srdcia, duchovné príjmy
a krása umenia v spevoch.

Dych dreveníc schúlených k zemi,
terchovské mešky kvília a hrajú,
v obloku stojím, spať sa nechce mi,
s mládencami hory spievajú.

Prekrásne chvíle a dojmy silné,
z tvojho príbytku žijú,
ak hrejú slová, sú neomylné
– ružu šípy nezabijú...

Nemožno ten čas späť prinavrátiť,
i táto chvíľa odletí,
no veľa môžeme, veľa stratiť,
ak znevážime odlety.

Violka néni, Tivadar báči,
tie oslovenia sa stretli
v mojej pamäti, jak dvaja hráči,
čo vyhrali a nevzlietli.

Zostali pri nás, preto spievam
a vtláčam vďaku do vety,
keď sedemdesiatku uctievam,
s ňou život plne dozretý.

Mnohorakosť ciest k vám, do Terchovej,
s vôňou detstva sa prelína,
dnes pre teba chcem v básni novej
pridať aj pozdrav Varína.
Tam letia späté moje radosti,
v detskej myšlienke dôvera,
vraciam sa rád ku podobnosti
a slza tečie do pera.

- 101 -