Page 96 - Kronika
P. 96

Michal Kapasný spomína
                 ma u starej mamy bude čakať tento zdravý, vynikajúci, osviežujúci
                 nápoj. Bol som jej za to vďačný a v mojej predstave zostala navždy,
                 ako veľmi pracovitá, tichá, skromná, vynikajúca kuchárka a vďačná
                 stara mama.

                 Moja mama


                    Zmienil som sa o nej, ako o vzornej mame, ktorá sa úzkostlivo
                 starala  o  svoje  deti.  Zaiste  naša  chlapčenská  trojica  donucovala
                 našich  občas  použiť  i  silnejšie  výchovné  prostriedky,  no  vždy  boli
                 zaslúžené.  Keď  sme  len  chvíľu  zostali  sami,  naša  detská  izba  sa
                 obrátila  buď  na  bojisko,  alebo  skrýšu  zbojníkov,  či  iný  priestor
                 detskej  fantázie.  Krásne  koncertné  krídlo  –  klavír  sa  vtedy  stával
                 výbornou búdou. Bol ovešaný rôznymi handrami, dekami a prikrýv-
                 kami z postelí, za ktorými, pod ním sa skrývala „zariadená izba“ so
                 všetkými vankúšami z domu. Samozrejme, že to občas vyvrcholilo
                 bitkou i plačom. Mama bola veľmi  dobrá kuchárka  a  my sme  boli
                 neraz jej kuchárski pomocníci. Trápievali sme sa s tĺčkom v mažiari,
                 mleli na ručnom mlynčeku mak, orechy a i. Boli to krásne mosadzné
                 predmety, ktoré veľmi vzorne ošetrovala po každom použití, takže si
                 ich predstavujem ako ligotavé vzácnosti patriace do našej kuchyne.
                 Tento spomínaný detail som vytrhol z mnohoročného obdobia môjho
                 života v područí mojich rodičov. Je však symbolický pre moju mamu,
                 ktorá nás spolu s apom vychovala pre čistotu prostredia, tela i duše,
                 pre čistotu slova a skutku. Áno, bola to príkladná žena v domácnosti
                 a starostlivá mama. To, že je z blahovského rodu prejavovala svojou
                 samozrejmosťou vzťahu k prírode. Poväčšine sa starala napríklad
                 o naše včelstvo, ktoré sme mali v dolnej záhrade vo včelíne. Zaúčal
                 ju do toho sused, pán Salát, ktorý sa včeláreniu venoval sústavne
                 a  bol v tomto obore dobrým odborníkom. Každoročne chodievala so
                 susedkami, či už pani Salátovou, alebo pani Demikátovou, na lesné
                 plody,  najmä  čučoriedky  a  maliny,  to  bola  jej  mimoriadna  záľuba.
                 Keďže vyjadrenie o nej by si vyžadovalo veľa a veľa strán i v tejto
                 knihe, zostručním to slovami „moja vzácna drahá mama“ a tiež i po-
                 eticky, aspoň jednou z básní, ktoré som o nej písaval:

                                             - 96 -
   91   92   93   94   95   96   97   98   99   100   101