Page 99 - Kronika

Michal Kapasný spomína
Mama, ešte mladá pôvodne radostne pripravená, sa zarazila
a vznikla nepríjemná situácia, z ktorej bolo treba vynaložiť určité
úsilie vysvetlenia, aby sa vec otočila na dobro a vznikla z toho žar-
tovná zápletka, ktorú spískal dospievajúci Lolo. Spoločnosť napokon
bola rozveselená a na túto príhodu sme v rodine vždy s radosťou
spomínali.
Osobne si myslím, že by bolo úplne neúplné, keby som pri pa-
mätiach o blahovskom rode nehovoril o tetách, a to o tete Violke, tete
Vlaste, tete Mariene a tete Elenke. Temer vo všetkých spomínaných
príhodách zohrávali i oni svoju rolu.
Pri spomienke na Violku-nény sa mi vyjaví príjemný, dobrosrdeč-
ný úsmev, veselosť a najmä mimoriadna pohostinnosť. O nej by som
mohol písať veľmi veľa. Bola mojou veľmi vzácnou tetou. Mnohé
prázdniny ako školák, žiak ľudovej školy, som prežil, ako som už
spomínal v budove Notárskeho úradu v Terchovej, kde na poschodí
bývali. Dodnes pociťujem vôňu tejto kuchyne, dodnes sa mi v mysli
vytvárajú obrazy čistoty a lesku izieb ich bytu. Nezabudnuteľné sú
chvíle výletov na Biely Potok, do Dier, do Ištvánovej – k Ištvánikovi,
do Vrátnej, alebo Pod zelenú lipu, na Vyšné Kamence, či ku Krkoš-
kovi na Nižné Kamence. Boli spojované buď s poľovačkou, rybač-
kou, alebo s priateľmi Tivadar báčiho a končievali už spomenutou
hrou s kartami preferancom. Môj vzťah k tete Violke a krstnému
otcovi neviem ani prozaicky dostatočne vyjadriť. Pokúsil som sa o to
poetickou formou pri jej sedemdesiatke:

Tete Violke k narodeninám

Kolobeh času nás zastihol
uprostred čistej prírody.
Snehobiely šat do záhybov
skryl pestrosť zašlej podoby.

Jagavý odraz kryštálový,
drahokam, ako kus soli,
dobré slovo a úsmev holý
s vďakou dnes lásku dotvorí.

- 99 -