Page 98 - Kronika

Michal Kapasný spomína
ku. Bola hybnou pákou blahovskej rodiny, najmä už v povojnových
rokoch. Pri toľkých ľuďoch v dome bolo sa treba obracať. Varenie,
upratovanie, pranie a starostlivosť o gazdovstvo nebolo závidenia-
hodné. Gábriš-báči bol železničiar a pracoval na železničnej stanici
v Žiline ako pokladník v osobnej pokladni. Nechával som si u neho
na žilinskej stanici vždy kufrík, keď som vyčkával z rýchlika na osob-
ný vlak, alebo opačne. Tento svet opustil dosť predčasne. Zákerná
choroba si vyžiadala svoje.
O Lolovi treba spomenúť, že bol veľmi dobrým športovcom, ly-
žiarom, kajakárom a napokon sa venoval ping-pongu. Vyštudoval
obchodnú akadémiu a bol uznávaným účtovníkom na Pozemných
stavbách v Žiline. Moje retrospektívne zamyslenie nad ním sa prista-
vuje pri viacmenej zábavných a vtipných situáciách, ktoré sme s ním
zažili. Lolo bol od mamy o 10 rokov mladší a ja som bol od neho tiež
mladší o 10 rokov. Takže v čase nášho detstva bol už dospievajúci
chlapec, na ktorého si pamätám ako na príťažlivého a príkladného
strojcu mojich predstáv o správnych chalanoch. Obdivoval som ich
partiu, keď sa chodili člnkovať na Váh, lyžovať pod Jedľovinu, na
Prudké Lúky, alebo stavať chatu na Tižinskej holi, ktorú nazvali
„U Čiernej pätky“. Boli aj situácie, kde sa prejavil ako správny, vyna-
liezavý herec.
Často sme dostávali darčeky od príbuzných. On bol rád, keď
sme ho pozvali, aby sa s nami hral na „delenie“. Zobral cukríky a de-
lil: „mne jeden, tebe jeden, mne jeden, tebe jeden...“, to znamená
vždy po každom z nás išiel na rad on. My sme dlho na tento herecký
trik neprišli, pretože sme sa tešili jeho výrečnému herectvu.
Jeden raz, keď mala mama určité jubileum a bolo u nás veľa
hostí, v rýchlosti nás zavolal, pravdepodobne mu niekto z rodiny
prikázal, aby nás pripravil na vinšovanie. A keďže sa slávnosť už
mala začať, spýtal sa nás, či vieme nejakú básničku. My sme prikývli
a povedali, že áno a v rýchlosti sme ju začali recitovať. „Tak, keď
prídeme dnu“ povedal, „zarecitujte ju“. Vošli sme, poklonili sme sa
a začali mame recitovať spoločne všetci traja:
„Koza, koza, kozička pekná tvoja hlavička,
len tie špatné dva rohy, keby na nej neboli...“.

- 98 -