Page 100 - Kronika

Michal Kapasný spomína
Prestreté stoly, dary, verše,
objatia, štedrosť prepuká,
do spomienok sa vraciam smelšie,
z nich dobrota sa ponúka.

Život má isté okamihy,
vyryté, ako do skaly,
z detských liet mojich, tvoje ryhy
do pamäti sa vpísali.

Ponajprv moment z predstáv mojich,
keď spoznával som svet ľudí,
keď silu pravdy neukojí
pekný obal, či preludy.

Londýn, Paríž, Veľký Šariš,
Hruštín, Babín, Vaňovka,
zo svadobnej našej cesty -
Tivadar a Violka.

Taký list a mnohé listy
prichádzali na náš stôl,
štedrosť, veľkosť bez závisti,
prísľub v úsmeve vždy bol.

V oku duše mojej zostali
pečate – dávne obrazy.
Z nich milé, vrelé blízke postavy
kladiem, jak kvety do vázy.

Jak archeológ zberám úlomky,
zabudnuté pri stretnutí,
Violka, Tivadar, pánko, sú stonky,
v okvetí našich pohnutí.

Rodný kraj, chlapčenské roky,
výlety, prvé prázdniny,
tatranské štíty, Vrátnej potoky
a prvé dotyky s nimi.

- 100 -