Page 183 - Kronika
P. 183
Miro Blaha spomína
Po dvadsiatich minútach už znovu triedu opúšťal nenápadný
chlapík, aby celú produkciu zopakoval v ďalšej triede. Podvečer uro-
bil jedno, dve predstavenia v kultúrnom dome pre dospelých a už sa
presúval na ďalšiu „štáciu“.
Niečo podobné boli cirkusové predstavenia. V tých časoch toho-
to českého „težkého průmyslu“ bolo na dedinách omnoho viac ako
dnes. Bolo to možno preto, že to boli malé – rodinné cirkusy, ktoré sa
presúvali z dediny do dediny na starom vojenskom trofejnom náklad-
nom aute, prípadne s traktorom ťahajúcim maringotku.
V Terchovej mali tieto cirkusy vyhradené stanovište na druhej
strane potoka, oproti kostolu a fare. Tam si postavili šapito, v ktorom
sa konali poobedňajšie a večerné vystúpenia, postavil sa kolotoč
a hojdačky v tvare lodiek. Nechýbala strelnica, kde sa dala vystre-
liť ruža z „krepového“ papiera, alebo malé púťové predmety. Lepší
cirkus mal aj dajaké zvieratá, napr. medveďa, ktorého cez deň uka-
zovali deťom za drobné naturálie – vajíčko, kúsok masla, slaniny, či
za trochu mlieka. Večer medveď vystupoval ako tanečník i komik. Je
pravda, že nie vždy to bol skutočný medveď, často to bol do medve-
dej kože oblečený príslušník cirkusu.
Otec rodiny – majiteľ cirkusu, plnil funkciu principála, matka pre-
dávala lístky na večerné predstavenie a neskôr vystupovala s dcé-
rami ako tanečníčka, hadia žena, alebo veštica. Synovia šoférovali
motorové vozidlá, obsluhovali kolotoč, večer robili fakírov, zápasní-
kov a samozrejme nesmel chýbať obľúbený šašo – August. Menšie
deti žonglovali s loptami, kruhmi, taniermi. Ak bol cirkus v dedine
viac ako týždeň, dali ich rodičia na pár dní aj do školy.
Spomínam si na jednu príhodu, v ktorej hlavnú úlohu hral môj
spolužiak Milan Meško, vtedy už poslucháč Strednej lesníckej školy
v Liptovskom Mikuláši. Milan sa v škole realizoval aj ako zápasník,
dokonca bol v širšom kádri dorasteneckej reprezentácie republiky.
Pri jednej návšteve cirkusu sa v miestnom rozhlase vysielala výzva,
aby sa prihlásil človek, ktorý si trúfa poraziť cirkusového „medzi-
národného majstra Podkrkonošia a Šumavy“ (a neviem čoho ešte)
v zápasení. Kto ho vo večernom predstavení porazí, získa odmenu
sto korún a šerpu víťaza. Milan sa obliekol do ošumelých šiat, na tvár
- 183 -