Page 183 - Kronika
P. 183

Miro Blaha spomína
                  Po  dvadsiatich  minútach  už  znovu  triedu  opúšťal  nenápadný
               chlapík, aby celú produkciu zopakoval v ďalšej triede. Podvečer uro-
               bil jedno, dve predstavenia v kultúrnom dome pre dospelých a už sa
               presúval na ďalšiu „štáciu“.
                  Niečo podobné boli cirkusové predstavenia. V tých časoch toho-
               to českého „težkého průmyslu“ bolo na dedinách omnoho viac ako
               dnes. Bolo to možno preto, že to boli malé – rodinné cirkusy, ktoré sa
               presúvali z dediny do dediny na starom vojenskom trofejnom náklad-
               nom aute, prípadne s traktorom ťahajúcim maringotku.
                  V  Terchovej  mali  tieto  cirkusy  vyhradené  stanovište  na  druhej
               strane potoka, oproti kostolu a fare. Tam si postavili šapito, v ktorom
               sa  konali  poobedňajšie  a  večerné  vystúpenia,  postavil  sa  kolotoč
               a hojdačky v tvare lodiek. Nechýbala strelnica, kde sa dala vystre-
               liť ruža z „krepového“ papiera, alebo malé púťové predmety. Lepší
               cirkus mal aj dajaké zvieratá, napr. medveďa, ktorého cez deň uka-
               zovali deťom za drobné naturálie – vajíčko, kúsok masla, slaniny, či
               za trochu mlieka. Večer medveď vystupoval ako tanečník i komik. Je
               pravda, že nie vždy to bol skutočný medveď, často to bol do medve-
               dej kože oblečený príslušník cirkusu.
                  Otec rodiny – majiteľ cirkusu, plnil funkciu principála, matka pre-
               dávala lístky na večerné predstavenie a neskôr vystupovala s dcé-
               rami ako tanečníčka, hadia žena, alebo veštica. Synovia šoférovali
               motorové vozidlá, obsluhovali kolotoč, večer robili fakírov, zápasní-
               kov a samozrejme nesmel chýbať obľúbený šašo – August. Menšie
               deti  žonglovali  s  loptami,  kruhmi,  taniermi.  Ak  bol  cirkus  v  dedine
               viac ako týždeň, dali ich rodičia na pár dní aj do školy.
                  Spomínam si na jednu príhodu, v ktorej hlavnú úlohu hral môj
               spolužiak Milan Meško, vtedy už poslucháč Strednej lesníckej školy
               v Liptovskom Mikuláši. Milan sa v škole realizoval aj ako zápasník,
               dokonca bol v širšom kádri dorasteneckej reprezentácie republiky.
               Pri jednej návšteve cirkusu sa v miestnom rozhlase vysielala výzva,
               aby  sa  prihlásil  človek,  ktorý  si  trúfa  poraziť  cirkusového  „medzi-
               národného majstra Podkrkonošia a Šumavy“ (a neviem čoho ešte)
               v zápasení. Kto ho vo večernom predstavení porazí, získa odmenu
               sto korún a šerpu víťaza. Milan sa obliekol do ošumelých šiat, na tvár

                                          - 183 -
   178   179   180   181   182   183   184   185   186   187   188